Prinášame vám krátky rozhovor s riaditeľom kancelárie Rady mládeže Slovenska, Jurajom Lizákom – Kocúrom, ktorý v minulosti pôsobil aj ako riaditeľ ústredia Slovenského skautingu. Spoločne sme prebrali témy, ktoré hýbu nielen našou organizáciou ale aj inými mládežníckymi organizáciami naprieč Európou.
Stojí Slovenský skauting na pomyselnej križovatke? Kam sme sa pohli od nášho obnovenia? Ako napredovať v oblasti vzdelávania? Viac už v samotnom rozhovore.
Slovenský skauting stojí po viac ako tridsiatich rokoch od svojho obnovenia na rozcestí. Organizácia sa profesionalizovala a dnes funguje v úplne inom prostredí ako v deväťdesiatych rokoch. Mnohé mechanizmy, ktoré boli vtedy správne a prirodzené, dnes prestávajú zodpovedať realite. Ak chceme, aby bol Slovenský skauting silnou mládežníckou organizáciou aj v ďalších desaťročiach, nestačí meniť jednotlivé procesy. Potrebujeme premyslieť samotný spôsob riadenia organizácie a systém vzdelávania dobrovoľníkov.
Juraj, dnes ťa mnohí poznajú najmä ako riaditeľa Rady mládeže Slovenska. Pre skautov však nie si žiadny nováčik, v minulosti si sám stál na čele Ústredia Slovenského skautingu. Ako sa s odstupom času pozeráš na svoje skautské roky vo vedení organizácie?
Vedenie Ústredia Slovenského skautingu bola veľká osobná výzva a životná skúška z ktorej čerpám do teraz a veľa sa k nej budem vracať. Samozrejme že aj teraz si viac krát poviem, ako by som niektoré veci a postupy by som robil inak. Človek aby sa nezamotal vo vlastných rozhodnutiach, tak sa musí zmieriť s tým že sme robili veci najlepšie ako sme vedeli a na základe informácií ktoré sme vtedy mali. V lete sa ma jeden spolu súputník z vtedajšieho vedenia organizácie spýtal, že či to malo všetko zmysel. Ja tvrdím že malo a nelutujem všetko to nadšenie a nasadenie, ktoré sme do toho vtedy vložili. Organizácia sa za tých 6-7 rokov neskutočne posunula. Program, vzdelávanie, administratíva a jej digitalizácia, či rozsah tém ktoré sme prinášal a množstvo noviniek ktoré sme zavádzali bolo obrovské.
Práve vďaka tomu, že poznáš ústredie zvnútra a dnes máš aj celoslovenský nadhľad, sa na fungovanie organizácie pozeráš dosť analyticky. Mnohí skauti si myslia, že transformácia Slovenského skautingu sa začala až rozhodnutím snemu o reorganizácii ústredia. je však známe, že tento proces bežal oveľa skôr. Kedy a ako sa to vlastne celé začalo?
Mnohí si myslia, že transformácia Slovenského skautingu sa začala rozhodnutím skautského snemu o reorganizácii ústredia. V skutočnosti sa začala oveľa skôr a takmer bez povšimnutia. Najvýznamnejšou zmenou bolo presunutie štatutárnej zodpovednosti z náčelníka voleného snemom na riaditeľa ústredia. Tým sa po prvýkrát presunula každodenná zodpovednosť za fungovanie organizácie z dobrovoľníckeho orgánu na profesionálny výkonný aparát. Nasledujúce zmeny tento trend iba potvrdili. Ústredie postupne prevzalo výkonné riadenie organizácie, zatiaľ čo náčelníctvo sa čoraz viac vzďaľovalo od operatívneho fungovania. Tajomníci sa stali predsedami rád, kompetencie sa presúvali na zamestnancov a odborné tímy.
Znamená to, že náčelníctvo v starej podobe postupne stratilo svoj pôvodný význam?
Ak je dnes ústredie orgánom, ktorý zabezpečuje každodenné fungovanie organizácie, riadi zamestnancov, pripravuje rozpočet, koordinuje strategické projekty a nesie právnu zodpovednosť za organizáciu, je načase priznať si, že sa stalo aj jej prirodzeným výkonným orgánom. Náčelníctvo tak postupne stratilo svoju pôvodnú úlohu. Nejde o zlyhanie konkrétnych ľudí ani jednotlivých náčelníctiev. Ide o prirodzený dôsledok vývoja organizácie. Orgán vytvorený pre inú organizačnú realitu dnes často vytvára duplicitné rozhodovanie, nejasné kompetencie a spomaľuje prijímanie strategických rozhodnutí.
Aké je teda riešenie? Stačia nám postupné menšie úpravy, alebo potrebujeme zásadnejšiu zmenu riadenia?
Preto si myslím, že namiesto postupných kozmetických úprav by sme mali vytvoriť nový model riadenia. Výkonnú moc by malo jednoznačne niesť Ústredie Slovenského skautingu ako profesionálny orgán zodpovedný za každodenné riadenie organizácie aj za napĺňanie jej dlhodobej stratégie. Medzi dvoma skautskými snemami by namiesto náčelníctva malo pôsobiť predsedníctvo Slovenského skautingu. Nie ako výkonný orgán, ale ako rozhodovací strategický orgán organizácie. Jeho úlohou by bolo schvaľovať strategické dokumenty, dohliadať na napĺňanie vízie a misie organizácie, prijímať rozhodnutia, ktoré nemôžu čakať na snem, menovať a odvolávať riaditeľa alebo riaditeľku ústredia a hodnotiť činnosť výkonného aparátu.
Ako takýto navrhovaný model vôbec reaguje na zmeny v mládežníckej politike a prípadne na nové legislatívne požiadavky?
Takýto model zároveň prirodzene reaguje aj na zmenu zákona o podpore práce s mládežou. Nová definícia mládežníckej organizácie predpokladá, že jej kolektívny riadiaci orgán bude zahŕňať mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov. Ak chceme zostať autentickou mládežníckou organizáciou, nestačí pracovať s mladými ľuďmi. Musíme im umožniť organizáciu aj spoluriadiť. Predsedníctvo by tak bolo prirodzeným priestorom, kde sa stretáva skúsenosť starších lídrov s energiou a pohľadom mladej generácie.
Zároveň by stálo za zváženie oddeliť strategické rozhodovanie od legislatívnej iniciatívy. Návrhy zmien organizačného poriadku by pripravovalo výlučne ústredie ako výkonný orgán, ktorý pozná praktické dopady jednotlivých zmien. Predsedníctvo by ich schvaľovalo alebo vracalo na dopracovanie. Takýto model obmedzuje účelové zmeny pravidiel motivované krátkodobými záujmami jednotlivcov a vytvára jasnejšie rozdelenie zodpovedností. Podobný princíp funguje aj vo vzťahu Európskej komisie a Európskeho parlamentu.
Veľkou témou, ktorou v skautingu žijeme je aj vzdelávanie dobrovoľníkov. Tradičný systém lesných škôl je pre mnohých skautov srdcovou záležitosťou. Aký je však tvoj pohľad na aktuálny model kurzov, ktorý v skautingu používame v porovnaní s inými mládežníckymi organizáciami?
Rovnako zásadnú diskusiu potrebujeme otvoriť aj o vzdelávaní dobrovoľníkov. Systém lesných škôl a vzdelávacích tímov bol vo svojej dobe mimoriadne progresívny. V deväťdesiatych rokoch predstavoval kvalitný spôsob, ako odovzdávať skúsenosti v organizácii, ktorá nemala dnešné technologické možnosti. Odvtedy sa však svet zásadne zmenil.
Dnes máme kvalitné online platformy, videovzdelávanie, e-learning, digitálne knižnice, interaktívne materiály aj možnosti priebežného overovania vedomostí. Napriek tomu stále staviame vzdelávanie predovšetkým na sérii víkendových kurzov, ktoré sú personálne aj finančne veľmi náročné. Najväčším problémom však nie sú samotné kurzy. Problémom je predstava, že vzdelávanie je udalosť, ktorú človek absolvuje raz za život, získa hodnosť a tým sa proces končí.
Čo by to znamenalo pre dobrovoľníka v praxi? Zmenil by sa aj spôsob, akým skauti získavajú kvalifikácie?
Moderné organizácie fungujú opačne. Vzdelávanie je nepretržitý proces. Slovenský skauting by sa preto mal posunúť od systému založeného na kurzoch k systému celoživotného vzdelávania. Základné vedomosti by bolo možné vo veľkej miere absolvovať samostatne prostredníctvom vzdelávacích videí, e-learningových kurzov, tlačených publikácií a digitálnych materiálov, ktorými organizácia už dnes disponuje. Osobné stretnutia by sa mali sústrediť na to, čo online prostredie nedokáže nahradiť praktický nácvik, diskusiu, tímovú spoluprácu, spätnú väzbu a zdieľanie skúseností.
Namiesto jedného dlhého vzdelávacieho procesu by mohol vzniknúť modulový systém, v ktorom si dobrovoľníci priebežne dopĺňajú kompetencie podľa svojich potrieb a rolí. Jednotlivé moduly by mohli byť ukončené mikrocertifikátmi, ktoré by vytvárali prirodzenú cestu celoživotného rozvoja. Neoddeliteľnou súčasťou takéhoto systému by bol mentoring. Nie ako aktivita jedného vzdelávacieho tímu, ale ako otvorená sieť skúsených dobrovoľníkov ochotných sprevádzať nových vedúcich pri ich rozvoji. Vzdelávanie by sa tak neodohrávalo počas niekoľkých víkendov v roku, ale každý deň pri reálnej práci s deťmi.
Svet sa dnes mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Ako sa podľa teba môže viac než storočné hnutie s kopou tradícií prispôsobiť výzvam budúcnosti bez toho, aby stratilo svoju podstatu?
Skautské hnutie prežilo viac ako sto rokov práve preto, že dokázalo meniť svoje nástroje bez toho, aby stratilo svoje hodnoty. Naša misia zostáva rovnaká vychovávať zodpovedných, samostatných a aktívnych mladých ľudí. Mení sa však svet okolo nás a s ním sa musia meniť aj spôsoby, akými organizáciu riadime a ako pripravujeme nových dobrovoľníkov.
Čo by si na záver odkázal dnešným mladým lídrom a dobrovoľníkom v Slovenskom skautingu, ktorí majú možnosť v budúcnosti tieto zmeny pretavovať do praxe?
Ak chceme, aby bol Slovenský skauting modernou mládežníckou organizáciou aj v roku 2056, nestačí robiť veci o niečo lepšie. Musíme mať odvahu prehodnotiť modely, ktoré vznikli pred tridsiatimi rokmi, a vytvoriť také, ktoré budú fungovať ďalších tridsať. Nie preto, že si to vyžaduje zákon alebo technológie. Ale preto, že to potrebujú mladí ľudia, pre ktorých Slovenský skauting existuje.
