Predstavte si krajinu tisícok jazier, nekonečných lesov a ticha, ktoré prerušuje len praskanie ohňa a smiech kamarátov v stane. Práve v takomto prostredí vyrastá skauting vo Fínsku – prirodzene spätý s prírodou, dôverou a silným zmyslom pre komunitu. Hoci si mnohí pod pojmom „fínsky skaut“ predstavia osamelého zálesáka, realita je oveľa pestrejšia. Skauting tu nie je len voľnočasová aktivita, ale spôsob života, ktorý formuje priateľstvá, otvára dvere k novým príležitostiam a spája ľudí naprieč generáciami aj krajinami.
V nasledujúcom rozhovore so Saanou nahliadneme do každodenného fungovania skautov vo Fínsku – od prvých detských stretnutí až po veľké národné tábory, od tradícií až po moderný prístup k programu. Čím je fínsky skauting jedinečný a prečo by ho mal zažiť každý aspoň raz? Poďte to zistiť spolu s nami.
Odkiaľ si a koľko už skautuješ?
Som z Fínska, konkrétne z mesta Turku, ale skautingu sa venujem aj v Riihimäki. V skautingu pôsobím približne 15 rokov.
Ako si sa ty osobne dostala k skautingu?
Na skauting som sa dostala asi ako sedemročná. Moja mamka videla inzerát v novinách, že miestny skautský oddiel má prvé stretnutie po lete a hľadá nových členov.
Máš nejaký moment, keď si si uvedomila, že skauting je pre teba dôležitý?
Také momenty boli už vo včielkarskom veku, napríklad na táboroch, keď som si užívala čas s kamarátmi. V posledných rokoch ich však bolo ešte viac, najmä keď som začala objavovať medzinárodný rozmer skautingu – aké úžasné veci môže skaut zažiť a aký veľký rozdiel môže skauting priniesť jednému dieťaťu alebo dokonca celej organizácii.
Čo je pre skauting u vás typické alebo jedinečné? Máte viac skautských organizácií, však? Vieš nám aj o nich povedať niečo viac?
Vo Fínsku máme v skutočnosti iba jednu národnú organizáciu. Všetci – dievčatá, chlapci, ženy aj muži – sme spolu členmi World Organization of the Scout Movement (WOSM) aj World Association of Girl Guides and Girl Scouts (WAGGGS).
Ako verejnosť vníma skauting vo vašej krajine?
Skauti sú vo všeobecnosti považovaní za veľmi dôveryhodných ľudí a mnohí k nám vzhliadajú. Ja osobne som dostala aj pracovné príležitosti len preto, že som skautka, hoci som ešte nemala potrebné pracovné skúsenosti. Podobnú skúsenosť má veľa ľudí.
Existuje však aj fínske pomenovanie „Eräjorma“, čo by sa dalo preložiť ako „divoký lesný človek“, a tak si nás niektorí predstavujú. Keď som bola mladšia (asi 13 – 18 rokov), trochu som sa dokonca hanbila za to, ako veľmi mám skauting rada.
Ako vyzerá tvoj domovský oddiel? Koľko máte členov v oddiele a celej organizácii?
Môj domovský oddiel v Riihimäki, Riihimäen Erätytöt, má približne 100 dievčat a žien. Máme aj „bratský“ oddiel s menej ako 100 členmi a väčšinu aktivít robíme spolu. Už nežijem v tom istom meste, čo je vo Fínsku po dovŕšení 18 rokov bežné. Mnohí zostanú formálne členmi svojho domovského oddielu, ale nie sú aktívni. Väčšina skautov vo veku 15 rokov už pôsobí ako vedúci, takže často nemajú čas byť „len“ členmi.
Vo Fínsku sme nedávno posunuli hranicu mládežníckeho programu až do 25 rokov. Každý do 25 rokov by sa teda mal stále zapájať do programu, hoci v praxi na to ľudia často nemajú čas.
Náš oddiel má krásny skautský dom – starú budovu v centre Riihimäki, ktorú vlastníme. Všetky družiny sa tam stretávajú a môžeme tam organizovať aj krátke tábory. Okrem toho máme aj táborovú chatu uprostred lesa.
Mám aj druhý „domovský“ oddiel v Turku (Nuotiotytöt ry), ktorý je tradičnejší a väčší. Je to oddiel vodných skautov.
Ako často sa stretávate a čo robíte na bežných schôdzkach?
Vo Fínsku je bežné stretávať sa raz týždenne na 1 až 2 hodiny. Každá družina má svoj vlastný deň – napríklad v pondelok sa stretnú dve družiny, v utorok jedna a tak podobne.
Trávia spolu skauti čas aj mimo oficiálneho programu?
Určite áno. V skautingu som si aj ja našla jedných z najlepších priateľov a mnohé kamarátstva vznikli práve tam. Častokrát spolu chodia aj na vlastné výlety, prespávačky či malé tábory.
Ako máte rozdelené vekové kategórie? Má každá svoju vlastnú šatku tak ako na Slovensku?
Cub Scouts (7 – 10) – vĺčatá
Adventurers (10 – 12) – skauti
Trackers (12 – 15) (túto kategóriu na Slovensku nemáme)
Explorers (15 – 17) – rangeri
Rovers (18 – 25) – roveri
Dospelí sú všetci nad 25 rokov. Máme aj rodinný skauting pre deti mladšie ako 7 rokov, kde spolu skautujú celé rodiny.
Šatky nemáme rozdielne podľa veku – každá miestna organizácia má vlastnú šatku. Vekové kategórie sa odlišujú skôr nášivkami.
Líši sa program výrazne medzi mladšími a staršími skautmi?
Áno, výrazne. Národná organizácia ponúka programové návrhy s rôznymi témami a úrovňami náročnosti. Napríklad téma „vegetariánske jedlo“ znamená, že najmladší spoznávajú ovocie a zeleninu a kreslia, zatiaľ čo roveri plánujú jedálny lístok alebo varia celé jedlá.
Mladší majú kratšie tábory (jedna či dve noci), starší už chodia na treky, podujatia alebo súťaže.
Máte systém odboriek alebo výziev? Ako funguje?
Áno. Mladší získavajú zručnostné nášivky (napr. prvá pomoc, varenie). Čím sú starší, tým viac úsilia musia vynaložiť na ich získanie. Postupne sa učia outdoorové zručnosti, spoluprácu, finančnú gramotnosť a ďalšie životné schopnosti. Existujú aj špeciálne nášivky, napríklad zo spolupráce s organizáciami alebo medzinárodnými iniciatívami.
Čo je najobľúbenejšia aktivita skautov u vás?
Trekking v Laponsku – nie preto, že by sme ho robili často, ale je to sen takmer každého skauta. Ak ide o bežné aktivity, tak asi viazanie uzlov. 🙂
Ako vyzerajú vaše letné tábory?
Zvyčajne ide na tábor celý oddiel (asi 50 ľudí). Mladší ostávajú dve noci, starší aj týždeň. Tábor má tému, súťaží sa v tímoch a spí sa v stanoch. Každé 4 až 5 rokov máme regionálny tábor pre približne 4 000 účastníkov. Každých 6 rokov sa koná Finnjamboree (asi 15 000 ľudí), čo je veľké národné jamboree s medzinárodnou účasťou.
Máte nejaké tradičné táborové rituály alebo zvyky?
Tábory organizujeme asi štyrikrát ročne. Často ďakujeme alebo blahoželáme pokrikmi – netlieskame, ale kričíme rôzne skautské pokriky.
Kedy sľubujete skautský sľub?
Pri vstupe do skautingu a potom vždy pri prechode do ďalšej vekovej kategórie.
Ako vyzerajú vaše rovnošaty a čo na nich nosíte prišité?
Najmladší nosia mikiny s nášivkami. Starší majú tradičnú košeľu (modrú alebo hnedú podľa oddielu). Na rovnošate sú označenia mesta, oddielu, regiónu aj medzinárodných organizácií, plus nášivky z akcií a ocenenia. Niektorí nosia aj skautské šaty. Súčasťou výstroja býva opasok, píšťalka či pokrývka hlavy.
Nosíte ju na každej akcii alebo len pri slávnostných príležitostiach?
Nie vždy. Náš oddiel ju nosí najmä na špeciálne príležitosti, napríklad na Deň sv. Juraja, štátny sviatok alebo slávnostné pochody.
Môžu si ju skauti nejako prispôsobiť alebo máte rovnošatový predpis?
Skôr nie, sme pomerne striktní v nosení rovnošaty.
Aké je najtypickejšie skautské jedlo u vás?
„Pääkallo“ („lebka“) – pôvodne makaróny s mletým mäsom, dnes často so sójovou alternatívou.
Máte nejaký zvláštny zvyk, ktorý by mohol cudzincom pripadal nezvyčajný?
Skauting je veľmi prepojený s každodenným životom. Oddiel môže prísť napríklad na tvoju promóciu a dať ti dar – ja som dostala nôž k maturite. Existujú dokonca aj skautské tiary, ktoré si môžeš požičať na svadbu.
Existuje pesnička, ktorú pozná každý skaut u vás?
„Puolalainen nuotiolaulu“ (Poľská táborová pieseň) je veľmi populárna.
Aký bol tvoj najbláznivejší zážitok zo skautskej akcie?
Na jednom Finnjamboree mali v lese vodnú šmykľavku a simulátor zemetrasenia – to mi prišlo úplne šialené.
Čo by si chcela, aby o vašom skautingu vedeli skauti v iných krajinách?
Všetko, čo už bol spomenuté. 🙂
Prečo by mal niekto prísť zažiť skauting práve k vám? Máte nejakú skautskú akciu, kde by si našich čitateľov rada pozvala?
Fínska príroda je jedinečná a trávime v nej veľa času. Skauting je tu veľmi silný a ide skôr o radosť než o prísnu tradíciu. Ak niekto príde do Fínska, skauti budú pravdepodobne tí najspoločenskejší ľudia, akých stretne.
Text: Dorota Matiová – Doty, Saana Palokangas
