Každý skautský oddiel má svoje tradície, obľúbené hry či táborové hlášky – no skauting v rôznych krajinách dokáže byť zároveň úplne iný, a predsa veľmi podobný. Tentoraz sme sa pozreli do Lotyšska, kde skauti milujú zimné táborenie, veľa spievajú a dodnes si zachovávajú množstvo tradícií. O tom, ako vyzerá skautský život u nich doma, nám porozprával Jekabs, ktorý sa skautingu venuje už od vlčiackych čias.
V rozhovore sa dozviete, ako fungujú lotyšské oddiely, čo majú spoločné s našimi a čo by slovenských skautov možno prekvapilo. Reč bude o Baltic Jamboree, zimnom tábore Biely vlk, táborových rituáloch, skautskom chlebe aj o tom, prečo je pre mnohých skauting miestom, kde vznikajú celoživotné priateľstvá.
Odkiaľ pochádzaš a ako dlho sa venuješ skautingu?
Pochádzam z Lotyšska a skautingu sa venujem približne 12, možno 13, rokov. Skautovať som začal už vo vlčiackom veku.
Ako si sa osobne dostal k skautingu?
Ku skautingu som sa dostal vďaka spolužiakom, ktorí boli členmi oddielu v mojom meste a v podstate ma do toho vtiahli. Moja rodina poznala niektorých ľudí zo skautského prostredia, ale nikdy ma tým smerom netlačili. Takže určite to boli spolužiaci, kto ma priviedol k skautingu.
Bol nejaký konkrétny moment, keď si si uvedomil, že skauting je pre teba dôležitý?
Konkrétny moment si nepamätám, ale mama mi povedala, že keď som sa vrátil z Baltského jamboree v Estónsku, úplne ma to pohltilo. Bol to môj prvý medzinárodný tábor a vraj som jej hovoril, ako veľmi sa mi páči byť súčasťou niečoho väčšieho a medzinárodného. Aj keď si presný rozhovor nepamätám, tento zážitok dal môjmu skautskému svetu väčší rozmer. Zároveň vidím, ako mi pomohol stať sa lepším človekom, a vidím to aj u mladých ľudí vo svojom okolí.
Čo je typické alebo jedinečné pre skauting v tvojej krajine? Máte viacero skautských organizácií, však? Môžeš o nich povedať viac?
Nemáme až tak veľa skautských organizácií. V podstate sú len dve väčšie: moja organizácia – Lotyšská skautská a vodcovská ústredná organizácia (LSGCO) – a kresťanskí skauti, ktorí sa od nás oddelili okolo roku 2009. Stále sme v kontakte a zúčastňujú sa niektorých našich táborov. Existuje aj pár „skautingu podobných“ skupín, ale nie sú veľmi známe ako my.
Skauting je v Lotyšsku pomerne konzervatívny a ovplyvnený národnou identitou, najmä z obdobia pred sovietskou okupáciou, keď boli skauti najväčšou mládežníckou organizáciou s viac ako 8 000 členmi. Zachovali sme si preto veľa tradícií vrátane mierne „vojenského“ prvku – napríklad pochodovanie alebo väčší dôraz na uniformu. Nie je to nič zlé, len je to viac národne ukotvené a menej ovplyvnené vonkajšími trendmi.
Ako verejnosť vníma skauting v tvojej krajine?
Myslím si, že máme ešte veľa práce. Aj keď bol skauting v Lotyšsku historicky veľmi silný, sovietska okupácia to zmenila. Dnes nás ľudia často porovnávajú s pioniermi alebo si nás predstavujú podľa stereotypov z amerických filmov. Ani jedno nie je ideálne. Stále musíme viac ukazovať, čo skutočne robíme. Momentálne to pôsobí tak, že žijeme trochu v bubline – tí, čo nás poznajú, nás poznajú dobre, ale mimo nej sme stále zálesáci.
Ako vyzerá tvoj domovský oddiel? Koľko máte členov v oddiele a v celej organizácii?
Sme pomerne malá organizácia, najmä v porovnaní s minulosťou. Máme asi 700 členov a 22 oddielov. V priemere je v jednom oddiele 20 až 30 ľudí. Pre Lotyšov máme oddiel v aj Bruseli.
Môj oddiel je v Ogre a zažili sme rôzne obdobia – niekedy sme veľký a fungujúci oddiel, inokedy menší. Závisí to od ľudí, ktorí sú pripravení prevziať vedenie.
Ako často sa stretávate a čo robíte na stretnutiach?
Stretávame sa zvyčajne raz týždenne. Program je založený na skautskej metóde – učíme sa cez hry, viažeme uzly a rozprávame sa o dôležitých témach.
Starší skauti sa stretávajú menej často, napríklad raz mesačne, ale na dlhšie – napríklad na pol dňa, aby mohli robiť náročnejšie aktivity ako túry alebo projekty.
Trávia skauti spolu čas aj mimo oficiálneho programu?
Áno, veľmi veľa. Asi 70 % mojich priateľov je zo skautingu. Vytvárame si silné vzťahy, ktoré pretrvávajú aj keď niektorí zo skautingu odídu.
Ako máte rozdelené vekové kategórie? Má každá skupina vlastnú šatku ako na Slovensku?
Máme štyri hlavné vekové kategórie:
- vlčatá a vĺčatá (8 – 12 rokov)
- skauti a skautky (do 15 rokov)
- roveri (do 18 rokov)
- starší roveri (oficiálne do 23 rokov)
Rozlišujeme ich farbou šatky: vlčatá majú zelenú s červeným okrajom, skauti strieborný okraj a roveri zlatý.
Líši sa program medzi mladšími a staršími skautmi?
Áno, ale skôr v náročnosti. Napríklad uzly sa učia všetci, ale:
- u vlčiat formou hry,
- u skautov podrobnejšie,
- u roverov samostatne.
Filozofia je: pre vlčatá je skauting hra, pre skautov dobrodružstvo a pre roverov výzva.
Máte systém odboriek alebo výziev? Ako funguje?
Zatiaľ nie, ale pracujeme na ňom. Plán je mať rôzne oblasti zručností (asi 9), pričom každá bude mať 9 úrovní. Väčšina ľudí dosiahne úroveň 6, úroveň 9 bude pre expertov. Systém sa ešte pripravuje.
Aká je najobľúbenejšia aktivita medzi skautmi vo vašej krajine?
Ťažko vybrať jednu, ale veľmi populárny je zimný tábor Baltais Vilks (Biely vlk). Je to veľká výzva a vrchol roka.
Ako vyzerajú vaše letné tábory?
Máme krátke (3 – 4 dni) a dlhé (týždeň). Každé 4 roky býva veľký národný tábor. Oddiely si robia aj vlastné, niektoré majú až 200 účastníkov. Program je klasický – stany, varenie na ohni, turistika, voda a outdoorové aktivity.
Máte nejaké tradičné táborové rituály?
Áno – napríklad ranné a večerné vztýčenie a spustenie vlajky s hymnou, táboráky s programom a nočné hry (napr. Capture the Flag so sviečkami).
Kedy skladáte skautský sľub?
Keď vedúci uzná, že je skaut pripravený, zvyčajne po aspoň roku aktivity.
Ako vyzerajú vaše uniformy a čo na nich nosíte?
Uniformy sú jednoduché a trochu „vojenské“. Nosíme WOSM/WAGGGS nášivky, vlajku, číslo oddielu a odznaky. Máme aj systém hviezd – za každý rok jedna, po 10 rokoch zlatá.
Nosíte uniformu vždy alebo len pri špeciálnych príležitostiach?
Záleží od človeka. Často sa nosí na ceremoniály, počas dňa skôr praktické oblečenie.
Môžu si skauti uniformu upravovať?
Je to aktuálne diskutovaná téma. Zatiaľ pravidlá nie sú presne stanovené, ale pripravujú sa.
Aké je vaše typické skautské jedlo?
Chili con carne – robíme ho skoro na každom tábore. Tiež pečieme skautský chlieb na ohni.
Máte nejaké nezvyčajné tradície?
Cudzincov by asi najviac prekvapilo množstvo spevu a starých tradícií.
Existuje pieseň, ktorú pozná každý skaut?
Áno – hymna, večerné piesne a tradičné skautské piesne, ktoré väčšina pozná.
Aký bol tvoj najbláznivejší alebo najpamätnejší zážitok?
Ťažko vybrať jeden – napríklad prvý tábor, ktorý som organizoval, bol veľmi náročný. Ale aj účasť na svetovej skautskej konferencii bola silný zážitok.
Čo by si chcel, aby skauti v iných krajinách vedeli o skautingu u vás?
Môžeme pôsobiť uzavreto, ale keď sa s nami spoznáte, veľmi sa otvoríme a radi zdieľame našu kultúru.
Prečo by mali skauti prísť k vám? Na aké podujatie by si ich pozval?
Určite na zimné táborenie – je to úplne iný zážitok než leto. A tiež na Baltic Jamboree, kde sa stretávajú všetky tri pobaltské krajiny.
Text: Dorota Matiová – DOty, Jekabs Vanags
