Nazrite spoločne s Elou, ktorá bola tri mesiace v Our Chalet, do zákutí skautského centra. Ako sa tam dostať? Čo všetko je náplňou práce? Mal/a by si ísť skúsiť niečo podobné? To sa dočítaš v tomto rozhovore.
Ela, ako by si v troch slovách opísala Our Chalet?
Dobrodružstvo, domov, dievčenský skauting.
Opíš, prosím, Our Chalet aj trošku viac.
Je to centrum, ktoré spája skautky, ale aj skautov, z celého sveta a vytvára skvelé prostredie pre vzájomné spoznávanie, zdieľanie zážitkov a učenie sa od seba navzájom. Nachádza sa vo Švajčiarsku, v dedinke Adelboden, ktorá je ideálnym prostredím pre všetky horské dobrodružstvá. Pre mňa sa Our Chalet stalo domovom, kam sa určite vždy rada vrátim.
Čo ťa motivovalo ísť práve do Our Chalet?
Konkrétne k Our Chalet som sa dostala celkom náhodou. Vedela som, že budem mať voľný čas, ktorý chcem využiť dobrovoľníctvom v zahraničí, ideálne v rámci skautingu. Motiváciou bolo vycestovať, vidieť nové miesta a zároveň robiť niečo zmysluplné, a tak trochu dať niečo späť komunite a organizácii, ktorá toho toľko dala mne. Moja prvá voľba bola skautské centrum Kandersteg (KISC), kam som sa nedostala, a teda som hľadala ďalšie možnosti. Takže pre Our Chalet som nebola rozhodnutá od začiatku. Doviedli ma k tomu okolnosti, ale myslím si, že to presne takto malo byť a som za to veľmi vďačná.
Aké boli tvoje prvé pocity, keď si tam dorazila?
Bola som strašne unavená z cesty, ale pamätám si, že som sa bála a zároveň veľmi tešila. Je to zvláštny pocit prísť do úplne neznámeho prostredia, s úplne novými ľuďmi, a tak nejak tušiť, že tu s nimi zažijete niečo špeciálne. K tomu sa pridalo nadšenie z toho nádherného prostredia v horách a trvalo mi možno aj pár dní, kým som naozaj uverila tomu, že toto bude miesto, kde budem žiť najbližšie mesiace.
Je tam niečo, čo ťa prekvapilo alebo si to vôbec nečakala?
Nečakala som, že si tam vytvorím tak silné priateľstvá. Napriek tomu, že sme sa v našom tíme dobrovoľníčok stretli ako rozdielne povahy a osobnosti, s vekovými aj kultúrnymi rozdielmi, dokázali sme nájsť veľa spoločného a vytvorili sme si takú našu malú, medzinárodnú rodinu. Celá táto skúsenosť a všetky zážitky, ktoré spolu máme, medzi nami vytvorili silné puto a aj keď už sme znovu každá vo svojom kúte sveta, stále sme v kontakte a verím, že sa ešte stretneme.
Aký bol tvoj najvtipnejší alebo najmilší moment počas pobytu?
Vtipných a milých momentov bolo viac, ale ako prvé mi napadlo, ako na konci apríla napadol sneh. Jar už bola v plnom prúde a zrazu sa z ničoho nič znovu ochladilo a počas jednej noci nám napadlo asi 80 cm snehu. Ráno som mala na starosti raňajky aj s kamoškou z Ugandy, ale nevedeli sme sa dostať do druhej budovy do kuchyne. Takže sme zobrali lopaty a učila som ju odhadzovať sneh, keďže ona toľko snehu nikdy nezažila. Pokračovalo to ďalšími problémami ako odstávkou všetkých autobusov, kvôli ktorej musela jedna z našich vedúcich ísť do vedľajšej dediny na lyžiach. Tento deň bol pre nás aj pre hostí takým milým prekvapením a napriek všetkým komplikáciám to bol super zážitok.
S kým každým si sa tam stretla? Boli tam skauti z iných vzdialenejších krajín?
Stretla som sa s veľkým množstvom skautiek a skautov všetkých vekových kategórií z veľmi veľa rôznych krajín. V našom tíme dobrovoľníčok boli skautky z Kanady, Ugandy, Dánska, Katalónie, Anglicka, Burundi a z Írska. Hostí sme mávali najviac z Anglicka a USA, ale aj z Izraelu, Ghany či Austrálie. Trvalí zamestnanci Our Chalet sú taktiež rôznych národností a spomínaný KISC je hneď vo vedľajšej dedine, takže sme sa spoznali a skamarátili aj s ich dobrovoľníkmi. Myslím si, že za toto krátke obdobie som spoznala viac ľudí z viacerých krajín ako za celý život predtým.
Ako ti tento pobyt zmenil pohľad na skauting alebo na svet?
Dalo mi to úplne nový pohľad, ktorý som predtým nemala. Na vlastnej koži som zažila to čaro skautingu, ktoré nepozná rozdiely. Svet sa zdá akýsi menší, keď zistíte, ako blízko ste s ostatnými skautmi v myšlienkach, presvedčeniach, hodnotách a cieľoch. Že nezáleží na tom, kde vo svete si, medzi skautmi si vždy nájdeš rodinu a domov.
Čo by si odkázala niekomu, kto váha, či sa prihlási?
Nech neváha! Určite by som chcela povzbudiť všetkých, ktorý nad tým rozmýšľajú, nech idú do toho. Viem, že to môže byť trochu stresujúce, sama som na to potrebovala nazbierať odvahu, ale stojí to za to. Ten čas a námaha, ktorú tomu dáte, sa vám vráti tisícnásobne v zážitkoch, priateľstvách a skúsenostiach na celý život.
Keby si mala vybrať jednu jedinú vec, ktorá ti z Our Chalet zostala v srdci, čo by to bolo?
To je tak ťažká otázka, ale ak musím vybrať len jednu vec, budú to asi večere. V Our Chalet sa večeria s hosťami v „rodinnom štýle“, takže všetci sedíme spolu v jedálni, pred jedlom si spolu zaspievame, jedlo máme na stole a navzájom si naberáme… ale hlavne trávime čas všetci spolu, je to šanca rozprávať sa, spoznávať sa. To bolo pre mňa niečo veľmi krásne a špeciálne. Sadnúť si každý večer k stolu k samým cudzím ľuďom a po večeri odchádzať obohatená zaujímavými príbehmi, životnými radami, novými priateľstvami a niekedy aj bolesťou brucha od smiechu. A to ani nehovorím o tom, že jedlo je tam naozaj výborné!
Text: Dorota Matiová – DOty; Ela Fedorová, 53. zboru Gentiana, Dolný Kubín
