Daždivý deň na tábore je ako stvorený na komorné rozhovory. Starší skauti sedia v hangári a bavia sa o škole, spolužiakoch. Maroš, rešpektovaný multitalent na všetko, so sebavedomým úsmevom prehodí: „Dnes má každý druhý nejakú diagnózu! Podľa mňa sa len vyhovárajú, aby si získali pozornosť a úľavy za nič!“ Nina po tejto poznámke zmeravie a stíchne. Jej kamošky vedia, že sa už dlhšie snaží vyliečiť z úzkostí a berie antidepresíva, pustia sa preto do Maroša. Po tábore sa čoskoro šíri tajná výzva na bojkotovanie aktivít s ním. Iní účastníci debaty tvrdia, že síce to bola necitlivá poznámka, ale nemusí sa z toho hneď robiť také haló. Každý má predsa právo slobodne vyjadriť názor. Osadenstvo sa zrazu neviditeľne rozdeľuje – jedni obhajujú nutnosť jasne sa postaviť proti zraňujúcim výrokom a odsúdiť vinníka, druhí argumentujú, že predsa musí byť dovolené zverejniť svoj postoj, hoci aj kontroverzný, bez rizika vylúčenia zo skupiny.
Nespraviť z inakosti problém
Rôznorodosť názorov nie je neduh, ktorý je potrebné z oddielov odstrániť – naopak, je to sprievodný jav demokracie a zdravých vzťahov. Problematické je, ak nás táto inakosť priveľmi vystraší, lebo vtedy máme tendenciu sa buď brániť alebo útočiť – a oboje je spoľahlivý spôsob, ako znemožniť dialóg.
Polarizácia znamená, že názory dvoch ľudí alebo skupín sú tak veľmi rozdielne a protichodné, že sa navzájom začínajú vnímať ako hrozba. Objavuje sa čierno-biele rozdelenie na „my“ (empatickí, múdri, športovci…) a „oni“ (necitliví, nevzdelaní, nerdi…). Stráca sa rešpekt, schopnosť počúvať a snaha porozumieť si.
Prečo kontroverzné výroky tak rýchlo polarizujú
Konflikt zvyčajne nevznikne len kvôli samotnej vete. Nepočujeme „len“ názor, ale aj útok na naše hodnoty, identitu. Ak napr. niekto zľahčuje psychické problémy, človek, ktorý nimi trpí, môže medzi riadkami počuť: „Tvoje problémy nie sú skutočné.“ „Si slabý.“ „Nepatríš sem.“ – čo prirodzene ohrozuje bezpečie a spúšťa silné emócie, ktoré mozog okamžite prepínajú do obranného režimu.
Na druhej strane, človek, ktorý kontroverzný výrok povedal a dostáva silne hodnotiace reakcie ostatných, sa tiež prepína do obrany. Môže mať pocit, že ostatní útočia na jeho charakter, zosmiešňujú ho alebo ho chcú vyradiť zo skupiny.
Do toho zamieša karty skupinová dynamika – zvlášť teenageri veľmi citlivo vnímajú, kto je obľúbený, kto drží s kým, kto je na „správnej“ strane, koho radšej verejne nespochybňovať, komu dať podporu.
Pri konfliktoch o kontroverzných témach väčšinou nejde len o samotnú tému. Ide aj o strach U OBOCH STRÁN, že budem odmietnutý, zosmiešnený alebo vyradený zo skupiny.
Ako byť „premosťovačom“ v rozdeľujúcich debatách
Schopnosť zostať v kontakte, aj keď sa zásadne nezhodujeme, sa dá trénovať.
- Všimni si, kedy sa už viac sústredíš na prípravu svojich argumentov, než na počúvanie – pripomeň si, že tvojím cieľom je lepšie porozumieť, nie „vyhrať“ debatu!
- Namiesto hodnotenia alebo protiargumentu vyjadri zvedavosť (Nie: „To je blbosť.“, ale: „Ako si k tomu prišiel?“ „Čo je pre teba na tom dôležité?“).
- Nauč sa oddeliť človeka od názoru – môžeš kritizovať výrok a zároveň neodsudzovať, a „nenálepkovať“ človeka, ktorý ho vyslovil (Nie: „Si necitlivý blbec!“, ale: „Tento výrok môže ľudí zraniť, pretože…“).
- Hľadaj prieniky – aj veľmi rozdielni ľudia často chcú podobné veci: bezpečie, rešpekt, spravodlivosť, pocit, že sú videní a počutí (Skús: „Možno sa nezhodneme v riešení, ale obom nám záleží na…“).
- Než vyjadríš názor, uvedom si a skús čo najpresnejšie popísať svoju emóciu alebo prežívanie („Nahnevalo ma to.“ „Cítil som sa ponížený.“).
- Nehanbi sa povedať „neviem“ („Nemám o tom dosť informácií.“ „Potrebujem si to ešte zistiť.“).
- Skús si udržať pokoj, aj keď sú druhí podráždení – nie každá provokácia potrebuje odozvu („Nechcem sa hádať, skúsme sa rozprávať normálne.“) – ak vidíš, že to už nejde s rešpektom, je najlepšie debatu ukončiť alebo preložiť na neskôr.
Byť premosťovačom NEZNAMENÁ:
- byť bez názoru,
- tolerovať násilie,
Premosťovať sa dá len vtedy, ak ešte existuje priestor na rešpekt a dialóg. Ak je debata už za touto hranicou, je dobré jasne povedať „Toto už nie je OK!“.
Je v poriadku zastať sa druhých a nastaviť hranice. Ochrana však nemá prejsť do vylúčenia! Schopnosť rešpektujúco komunikovať neznamená nemať emócie alebo so všetkým súhlasiť. Znamená vedieť zostať v kontakte aj vo chvíli nezhody a mentálne si jeden pred druhým „nezabuchovať dvere“.
Text: Alžbeta Baratková – Levíča, tím Bezpečného skautingu
