S naším oddielom skautov sme chodievali na obecný jarmok, kde sme postavili malý skautský tábor a pripravili tradičné skautské aktivity pre návštevníkov akcie. Jarmok, ktorého sme sa zúčastnili aj v roku 2008, sa mi však vryl hlboko do pamäti. Počas noci totiž cez Slovensko i okolité štáty prešiel mohutný búrkový front, sprevádzaný enormným vetrom, dosahujúcim silu orkánu.
Keď príroda ukáže svoju silu
V tú noc sme pokojne zaspávali v postavenom tee-pee. Počasie v lete bolo štandardne sprevádzané búrkami, mnohé z nich sme zažili, takže sme sa nijak extra nepripravovali. V jednom momente to však začalo a všetko nabralo rýchly spád. Celý 5-metrový indiánsky stan odletel, akoby bol postavený zo zápaliek. Stromy naokolo sa lámali a pichľavý dážď padal priamo na nás. Všetky osobné veci nám vietor unášal po okolí. Snažili sme sa čo najskôr dostať do postavených podsád, ktoré počasiu odolali. Tam sme prečkali zvyšok mohutnej búrky. Hneď potom sme pozbierali najnutnejšie veci a všetci sme sa presunuli do neďalekej klubovne.
Tento krátky príbeh píšem ako ukážku toho, ako silná vie byť príroda. Tá príroda, v ktorej trávime veľké množstvo času. Vie nás svojou silou zaskočiť a vyškoliť, aj keď si myslíme, že sme pripravení. Určite sa mnohí z vás ocitli v situáciách, v ktorých príroda ukázala dominanciu. Či už počas skautského tábora, ktorý bol evakuovaný, alebo keď ste do nitky zmokli, ocitli sa bez vody na pokraji vyčerpania, bez potrebného vybavenia na založenie ohňa či prípravu miesta na spánok. Aj preto je skautská výchovná metóda život v prírode neoddeliteľnou súčasťou skautingu.
Načo nám život v prírode vlastne je ?
Pre nás, skautky a skautov, je príroda najprirodzenejším prostredím, kde sa dokážeme rozvíjať vo všetkých oblastiach osobného rastu. Preto má Život v prírode v skautskej výchovnej metóde nezastupiteľné miesto. Na prednáškach VLŠ som sa životu v prírode venoval vždy z troch pohľadov – príroda ako zdroj (materiálne zabezpečenie), príroda ako ihrisko (učenie sa hrou a činnosťou) a príroda ako chrám (duchovná dimenzia). Tento pohľad považujem za komplexný a naučili ma ho iní ostrieľaní skauti. Podľa Václava Břicháčka je príroda zdrojom uspokojenia základných inštinktívnych potrieb, ktoré sú človeku pevne dané, a prostriedkom k poznaniu širších súvislostí v otázke súžitia človeka s prírodou a jej ochranou. A taktiež pobyt v prírode je nástrojom na zvyšovanie odolnosti detí a k získaniu užitočných zručností. V skautských literatúrach nájdeme aj iné delenia – príroda ako zdroj materiálnych a nemateriálnych potrieb, pričom tie nemateriálne majú rozmer estetický, duchovný, dobrodružný, relaxačno-liečebný a výchovno-náučný. Tento azda odborný pohľad nemá slúžiť na to, aby sme si život v prírode komplikovali, ale práve naopak, aby sme si jasnejšie osvojili zmysel tejto metódy.
Návrat ku koreňom
Mohlo by sa zdať, že dnešný skauting sa postupne vzďaľuje prírode. Našu činnosť primárne robíme v intraviláne, chodíme do parkov a na opičie dráhy, prispôsobili sme našu skautskú činnosť životu v obciach, venujeme sa sociálnym témam a okoliu, využívame moderné technológie na každom kroku. Avšak pri tvorbe cieľov Strategického plánu SLSK 2024 – 2030 uviedli respondenti ako najdôležitejšiu vec, ktorú by mal skauting rozvíjať u dievčat a chlapcov, práve život v prírode, skautskú prax a survival skills. Z toho je zrejmé, že napriek možným pochybnostiam je život v prírode hlboko zakorenený v členskej základni a je po ňom dopyt. Návrat ku koreňom v podobe aktívnejšieho žitia v prírode a s prírodou je jednou z ciest, ako viesť našich členov ku skromnosti či k posúvaniu ich zóny komfortu.
V skautingu sa dajú zároveň sledovať 2 tendencie. Prvou je návrat do minulosti ku koreňom, od ktorých odvíjame budúcnosť organizácie. Druhou je hľadanie ukotvenia v dnešnej dobe s adekvátnym prispôsobením sa požiadavkám spoločnosti. Minulosť sa pritom so súčasnosťou nevylučujú. Práve naopak, môžu sa výborne dopĺňať. Ako organizácia by sme si však mali dávať pozor na to, ako prepojenie slov skaut a príroda prezentujeme na verejnosti. Nesprávnym učením našich členov vytvárame sami o sebe stereotypy. Ak pochopíme podstatu života v prírode, uvidíme oveľa širšie súvislosti, ktorými sa môžeme na verejnosti chváliť. Aby sme neboli v očiach ľudí vnímaní len ako tí, ktorí chodia do lesa, zakladajú oheň a zbierajú odpadky.
Divoch alebo robot?
Jedným zo skautských stereotypov je selektívne pozeranie na skautskú prax. Veď príroda je tým ihriskom, kde môžeme trénovať a overovať si rôzne postupy a zručnosti! Delenie sa na tých, ktorí fungujú v prírode ako divosi, verzus tí, ktorí sú vyzbrojení najmodernejšími prístrojmi a technológiami. Slovné spojenie skautská prax tak nadobúda v posledných rokoch úplne nové rozmery. J
edným z nich je zálesácky pohľad na fungovanie v prírode, odkazujúci až na akýsi archetyp človeka splývajúceho s prírodou. A tak môžeme naraziť na bosých skautov v starých vyblednutých maskáčoch, s nožom a kusom slaniny či cibule v starom batohu, s kresadlom a klobúkom, pod ktorým strávia noc. Tento romantický pohľad, azda vychádzajúci z Karpatských hier Miloslava Nevrlého, mi veľmi imponuje a mám ho rád. Na druhej strane je skaut digitálny, ktorý pri každej možnej príležitosti využíva technologické vymoženosti, od určovania svetových strán, záznamu trasy, merania tepu cez pozorovanie oblohy pomocou aplikácie, oblečený v najodolnejších materiáloch a s varičom najvyššej výkonnosti. Extrém v oboch prípadoch môže byť prinajmenšom na počudovanie, avšak je v poriadku, ak trávenie času v prírode obohatíme modernými prvkami. Netreba sa tváriť, že sa nás tento svet netýka. Pri niektorých činnostiach v prírode považujem určité vymoženosti priam za nutnosť. Je napr. nepredstaviteľné, že by skupina rangerov lyžovala v lavínovom teréne bez kompletnej lavínovej výbavy. Moderné technológie zjednodušujú množstvo procesov a zároveň vytvárajú priestor na vykonávanie iných, možno aj zmysluplnejších aktivít v prírode. Avšak je na mieste trénovať, takpovediac, staré metódy, ktoré nevymizli, a práve vďaka ich univerzálnosti majú stále nezastupiteľné miesto.
Nepohodlie vedie k zmene
Trávime v prírode naozaj dostatok času? A čo naši členovia? Uprednostňujeme komfort pred nepohodlím? A čo dĺžka našich táborov? Sú kratšie a komfortnejšie? Používame viac výdobytkov uľahčujúcich pobyt v prírode? A výpravy sú už len zriedkavým spestrením programu? Oklieštili sme pobyt v prírode len na formálnu skautskú prax, pri ktorej sa s deťmi snažíme založiť oheň na 3 zápalky? Príroda je pre nás nekonečným ihriskom. A to aj v momentoch, keď sa v nej dostávame mimo našej zóny komfortu. Práve vtedy sa najviac učíme a rozvíjame.
Takýmto špecifickým prostriedkom je napríklad skautský tábor. Je nielen vyvrcholením skautského roka, ale aj najintenzívnejším časom stráveným v prírode. Aj Baden-Powell vo svojich textoch píše, že „… práve používanie táborového náradia, stavba množstva táborových zariadení prebúdza záujem pre získanie táborníckych skúseností a návykov“. A na inom mieste píše, že „… svojimi improvizovanými jedálňami, hrami uprostred lesov a močiarov, stopovaním, hľadaním ciest, svojimi malými námahami a veselým spevom pri ohni, tábor každého chlapca nezadržateľne priťahuje k životu pod šírym nebom a prikazuje mu objaviť kúzlo ticha“. Lebo „chodiť na polia, lúky a lesy pri každej príležitosti, v každom ročnom období a za každého počasia, tak to je pravý rovering“ (V. Břicháček). To je ten pravý skauting.
Stožiar z toho najkrajšieho stromu?
Čím viac času budeme tráviť v prírode, tým viac budeme rozumieť vzťahom a väzbám, ktoré v nej fungujú. To je základný predpoklad na to, aby sme ju poznali, aby sme ju vedeli šetrne využívať vo svoj prospech. A to priamoúmerne vedie k sebauvedomeniu si toho, že ju treba aj chrániť. Práve ochranársky, ekologický a environmentálny rozmer je dnes viac ako aktuálny. Šiesty bod skautského zákona to taktiež definuje jasne – Skaut je ochrancom prírody a cenných ľudských výtvorov. V tomto sa vieme opäť oprieť o skautskú minulosť. Podľa Setonovho zákona lesnej múdrosti ochrana prírody tvorí jeden z lúčov tzv. štvornásobného ohňa. „Buď čistý, silný a vždy ochraňuj prírodu. Buď priateľom všetkých neškodných tvorov, chráň stromy a kvety, obzvlášť dávaj pozor na oheň v lese i v meste.“ (Seton, Kniha lesnej múdrosti). A Václav Břicháček vo svojej knihe Moji milí píše o prírode ako o domove takto: „Príroda skautom poskytuje nielen dary – nocujú v nej, nájdu v nej ochranu pred dažďom, drevo na oheň či na táborové stavby, ale taktiež si vyžaduje náležitú starostlivosť a pomoc.“
Život v prírode je charakterizovaný hľadaním harmonického vzťahu medzi nami a ňou. Súčasťou tohto skautského pohľadu na prírodu je aj pohľad cez zmenu klímy. S tým súvisí postupná adaptácia na prebiehajúce zmeny. Pochopenie prírodných procesov a toho, ako na zmeny reagujú prírodné ekosystémy. Ak má byť prístup k životu v prírode plnohodnotný, je potrebné prírodu pravidelne a dlhodobo pozorovať. Vnímať zmeny a ich frekvenciu, aby sme sa viac pripravili na situácie súvisiace so zmenou klímy.
Príroda ako nekonečná knižnica
V posledných rokoch intenzívnejšie vnímam prírodu aj ako miesto, kde žili naši predkovia. Kde zanechali svoje príbytky a zásahy v krajine, obrábali pôdu, vytvárali medze, budovali košiare, pásli dobytok, vysádzali aleje… Zanechávali v krajine svoj rukopis, občas takmer neviditeľný. Vytvárali genius loci – duch miesta, ktorý dnes môže zasiahnuť aj nás. Je však potrebné mať náležité vedomosti, bystré oko a otvorenú myseľ. Uvedomovať si, ako dlho rastie strom, koľko úsilia si vyžaduje postaviť drobnú stavbu, aké množstvo energie je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb. Všimnúť si krajinárske prvky, ktoré sú iné než nedotknutý prales, no majú nezameniteľné miesto v našom vnímaní prírody a života našich predkov v nej.
Prajem nám všetkým, aby sme trávili v prírode čo najviac času. Zmysluplne a šetrne. Aby sme jej dokázali načúvať a od nej sa učiť. Pre dobro a radosť všetkých nás.
