Družina Korytnačiek zažíva od leta krušné časy. Nielenže sa baby oficiálne stali rangerkami, ale ich dlhoročná radkyňa Fanny musela kvôli škole a práci posunúť žezlo ďalej. Keďže v oddiele nebolo radcov nazvyš, vybrala ako svoju nástupkyňu Winky – najstaršiu členku Korytnačiek. Tá sa teraz borí s programom pre svoje o rok mladšie kamarátky, a tie ju veru nešetria: zdá sa, že sa nikdy netrafí do ich vkusu – teatrálne povzdychy a prevrátenia očí, či bodavé poznámky o tom, ako im chýba Fanny, jej už pomaly nejde ignorovať. Statočne a poctivo sa snaží naplniť svoju novú rolu, no cíti sa neschopne a bezmocne. A celá táto nová situácia spôsobuje v pôvodne pevnom kamarátstve vážne trhliny…
Kamarát alebo vedúci?
Jedna z najnáročnejších výziev, ktorej nový radca čelí, je balansovanie medzi rolou kamaráta a vedúceho. Aby ju zvládol, musí sa popasovať s troma neľahkými úlohami (ktoré nevyrieši raz a navždy, je to skôr opakujúci sa proces):
- Získať autoritu bez presadzovania moci
Zvlášť v tínedžerskom veku majú členovia veľmi citlivé radary na uplatňovanie moci – ak si chce niekto získať autoritu týmto spôsobom, väčšinou vedie vopred prehraný boj aj v roli dospelého a vzbudí odpor, v roli rovesníka je tým väčšinou na smiech a rešpekt stráca. - Prijať skutočnosť, že nevyhoviem každému
V období dospievania, kedy je prijatie rovesníkmi zdanlivo dôležité ako kyslík, je to trochu ako boj s vlastným pudom sebazáchovy. No hoci spravím najlepšie, ako viem, pre niekoho to aj tak nemusí byť dosť – a predsa to nehovorí nič o mojej hodnote. Je potrebné si ujasniť, čo je a čo nie je v mojej moci, čo je a čo nie je moja zodpovednosť: mám kontrolu nad tým, koľko premýšľania, úsilia a času venujem príprave programu, no to, ako to kto vezme a ako to celé vypáli, vieme málokedy ovplyvniť. Uznaj si svoje nedostatky, no nemusíš preberať zodpovednosť za pocity druhých. - Uchovať si sebadôveru napriek poznaniu svojich slabých stránok
Zostáva ti každé tvoje pochybenie dlho v hlave? Niekedy sme sami pre seba ako príliš prísny tréner. Pre dlhodobé zachovanie si energie a chuti robiť ďalej sa oplatí presmerovať si hlavu z „perfektné“ na „dosť dobré“. Zostať zdravo sebakritický, no vedieť sa aj oceniť. To, že sme ešte nedosiahli našu víziu, nám nemusí uberať radosť z malých pokrokov a vydarených momentov. Prílišná sebakritika vytvára strach zo skúšania nových vecí a zbytočne nás drží v bezpečí odskúšaného – a to môže byť veľká nuda.
Tip: Ak máš v okolí skúseného radcu alebo vodcu, ktorému dôveruješ a uznávaš ho, oslov ho, či by nechcel byť tvojim „tútorom“ – preberať s tebou situácie a témy, ktoré ti dávajú pri radcovaní zabrať. Máš tak možnosť dostať povzbudenie, know-how i nezávislý feedback.
Ako sa buduje prirodzená autorita
Rešpekt iných je niečo, čo sa dlho buduje a ľahko stráca. Niekto má možno lepšiu štartovaciu pozíciu (lebo je inteligentný, silný, krásny, šikovný a pod.), no v konečnom dôsledku ide o malé kroky, ktoré treba robiť dlhodobo a až tak nezáležia od schopností a talentov.
- Veď príkladom
Príklad: „Idem sa do toho pustiť, poď, pridaj sa!“
Čo očakávaš od ostatných, rob aj ty sám a nedávaj druhým úlohy, ktoré ty sám nechceš robiť. Keď hovoríš v skupine, používaj „my“ namiesto „vy“ – dávaš tak najavo, že dohody a pravidlá platia aj pre teba a si súčasťou, nie externou mocou. Buď tým, kto si ako prvý vyhrnie rukávy a pustí sa do nepríjemnej práce. - Buduj dôveru a autentické vzťahy
Príklad: „Čo ťa na tej učiteľke tak štve?“
Skús vnímať každého komplexne, nielen ako člena družiny. Nasilu nevyzvedaj, no buď citlivý na poznámky z osobného života, ktoré prehodia v tvojej prítomnosti – problémy v škole či doma, pocit nedocenenia a pod. – a cvič sa v empatickom reagovaní. Nie je tvojou úlohou vyriešiť ich problémy, ale každý ocení niekoho, kto uzná jeho pocity. - Buď konzistentný a férový
Príklad: „Platí rovnaké pravidlo ako minule – keď niekto hovorí, ostatní počúvame.“
Dodržuj svoje princípy, aj keď je ti to nepohodlné. Ak ti vadí chodenie neskoro, povedz to, aj keď mešká tvoj najlepší kamoš. Nastavuj jasné pravidlá, ktoré vytvárajú bezpečie. Zvlášť sa to týka situácii, kedy sa deje „sranda“ (napr. na úkor niektorého člena družiny), ktorá je v tvojich očiach už cez čiaru – vtedy to chce odvahu byť tým „nudným“ vedúcim, ktorý „pokazí zábavu“ a povie stop. - Oceňuj hodnotu
Príklad: „Vďaka, že si pozbieral všetko zabudnuté náradie na lúke! Obdivujem, ako sa poctivo staráš o veci.“
Všímaj si a vyzdvihni konkrétne veci hodné ocenenia – oceňuj aj úmysel a snahu, nielen výsledok. Počúvaj nápady členov, vo vhodnej chvíli ich použi a oceň ich autorov. Nie každý vie prijať teatrálnu pochvalu pred všetkými, nepodceňuj silu ocenenia mimo davu. Aj vhodne podaná oprávnená kritika alebo feedback, ktorý ti nastaví zrkadlo, sú hodné ocenenia (a ak ho vieš prijať bez urazenia sa a poďakovať zaň, veľmi tým podporíš dôveru členov)! - Rozvíjaj svoje silné stránky a zručnosti
Príklad: „Kto chce, ukážem vám trik, ako zapáliť oheň aj keď je drevo trochu vlhké.“
Nájdi si čas venovať sa oblastiam, ktoré ťa bavia, či už v skautingu alebo mimo neho a skús sa v nich čo najviac zlepšiť. Ľahšie sa ti bude pôsobiť isto a sebavedomo, keď vieš, akú dlhú cestu si sám prešiel. A členom je ľahšie „uznávať“ niekoho, kto vie viac ako oni, kto na sebe vytrvalo maká, je pre nich inšpiráciou – takých ľudí aj prirodzene viac počúvajú.
Čo znižuje rešpekt v očiach členov?
- Nedodržiavať svoje slovo.
- Meškať.
- Prílišná diplomatickosť – nehovoriť svoj skutočný názor v snahe zapáčiť sa všetkým.
- Strach „ísť s kožou na trh“, skúšať nové veci, neustále vyžadovanie uistenia od druhých (napr. uviesť hru štýlom „Neviem, či to bude niekoho z vás baviť…“).
- Strach vysloviť oprávnené požiadavky a stanoviť hranice (napr. upratať po družinovke sám namiesto toho, aby som k tomu vyzval družinu).
- Mať obľúbencov, na ktorých mám iný meter ako na ostatných .
- Neuznať si, keď spravím chybu.
- Snaha mať všetko pod kontrolou.
- Nedostatok rešpektu voči ostatným – zosmiešňovanie iných, vyvyšovanie sa.
- Hra na dve strany – keď ostatní vidia, že niekoho naoko rešpektujem a za chrbtom ho ohováram.
Kľúčom je spoluzodpovednosť
V snahe nesklamať v svojej novej vedúcej roli hrozí mnohým mladým preťaženie a demotivácia. Pri vedení rovesníkov je úplná nutnosť, aby každý člen prebral časť zodpovednosti za fungovanie družiny na seba. Nenechaj žiadneho člena družiny v roli diváka, ktorý má na záver družinovky, buď zatlieskať, alebo vypískať program! Spolu vytvárajte pravidlá (radca môže byť kľudne tým, kto sa vyjadruje ako posledný), spolu rozhodujte o kostre programu na rok, riešte konflikty v družine ako tím, rotujte úlohy a role v družine. Aj niekoľkokrát za schôdzku si rôznym spôsobom pýtaj feedback a neuspokoj sa s odpoveďou „Ja nééviem!“.
5 tipov, ako podporiť svojho radcu
- Buď spoľahlivý: ak si niečo vezmeš na starosť, urob to bez toho, aby ťa radca musel kontrolovať.
- Oceň aj snahu, nielen výsledok: povzbudenie dosiahne viac než kritika: môžeš to spojiť s rešpektujúcou spätnou väzbou a návrhom na zlepšenie („To hľadanie bolo super, možno nabudúce ale na menšom území?“).
- Rešpektuj jeho rolu a nezhadzuj ho pred skupinou: skús mu vyjadriť svoj nesúhlas najskôr medzi štyrmi očami. Keď vedie program, nechaj mu priestor (napr. tým, že počúvaš a nerušíš).
- Buď proaktívny člen: zapájaj sa do hier, chrľ nápady, pýtaj sa, s čím mu môžeš pomôcť, priprav aj ty nejaký program.
- Staraj sa o dobrú atmosféru v družine: namiesto sťažovania sa hľadaj riešenie, neprepadaj negativite. Ak si všimneš, že niekto je mimo alebo nie v pohode, zapoj ho do hry, zaujímaj sa o členov družiny.
Vykročiť správnou nohou
Spôsob, ako sa nový radca k svojej funkcií dostane, má šancu podporiť (alebo zabrzdiť) jeho dobrý štart. Človek, ktorý funkciu odovzdáva ďalej, sa musí dobre orientovať v dynamike svojej družiny (niekedy k tomu pomôžu aj aktivity typu „sociogram“). Nie vždy je člen, ktorý má najväčší záujem o danú funkciu aj ten najvhodnejší nástupca. Môže sa ukázať, že aj nevýrazná „šedá myška“ má s vhodnou pomocou celkom fajn potenciál. Často funguje, keď miesto odchádzajúceho radcu zaujmú dvaja rovnocenní členovia, ktorí si dobre rozumejú – nestoja tak pred skupinou sami a vedia sa navzájom podporiť.
Text: Alžbeta Baratková – Levíča, tím Bezpečného skautingu
