V skautingu hovorievame, že je otvorený pre všetkých bez rozdielu národnosti, vierovyznania či štátnej príslušnosti. Rovnako to platí aj o rôznych formách zdravotného či sociálneho znevýhodnenia.
Je to však naozaj tak? Sme u nás v Slovenskom Skautingu naozaj schopní ponúknuť skauting každému, kto oň prejaví záujem?
Chcela by som sa zamerať najmä na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vyplývajúcimi zo zdravotného či sociálneho znevýhodnenia alebo nadania. Tieto deti si vyžadujú špeciálny prístup. Áno v skautingu sa na každého zameriavame individuálne, no máme isté zabehnuté stereotypy, ktoré platia skôr na zdravé deti. No pri týchto ,,špeciálnych“ deťoch treba pracovať inak. Vieme však ako?
Táto otázka ma priviedla k myšlienke spojiť príjemné z užitočným. A tak som sa rozhodla skauting využiť v mojom štúdiu. Práve končím štúdium špeciálnej pedagogiky, a preto som sa rozhodla zmapovať situáciu danej problematiky na Slovensku. Ako dobre poznáme naše deti? A vieme k tým, ktoré to potrebujú pristupovať špeciálne?
Cieľom mojej diplomovej práce je vytvoriť krátku príručku, ktorá by informovala o jednotlivých znevýhodneniach a ponúkla niekoľko rád ,,ako na to“.
To však nie je koniec. Práve naopak, týmto by som chcela rozbehnúť diskusiu a dúfam, že v budúcnosti aj realizáciu konkrétnych krokov na zlepšenie tejto oblasti.
Preto by som chcela poprosiť všetkých oddielových vodcov, aby vyplnili tento dotazník, ktorý to všetko odštartuje.
Vopred vám veľmi pekne ďakujem.
Daniela Huliaková – :Džina
25. zbor Vodopád
