Viete, čo má spoločné sneh s diamantmi? Že nie? Tak je najvyšší čas zistiť to. Veď čochvíľa zapálime prvú adventnú sviečku a pri malom šťastí sa hádam aj nejaká tá vločka mihne za oknom.
Pre mňa to znie neuveriteľne, ale sneh je považovaný za minerál tak isto ako diamanty. Pozrime sa na to detailnejšie.
Minerál je:
- homogénna tuhá látka – „homogénny“ znamená zložený iba z jednej látky a to sneh jednoznačne spĺňa, aj keď sa neskôr dozvieme, že predsa len to nie je len samá voda;
- neorganicky vytvorený – nie je v tom nič „záludné“, len zložito povedané, že to nevyprodukovala žiadna rastlina, živočích alebo človek;
- prvok s presne definovanou chemickou štruktúrou a rozložením atómov – zas nič zložité, molekuly vody nemôžu byť len tak ľubovoľne rozhádzané, ale pekne poukladané jedna vedľa druhej, veď práve preto sú vločky také symetrické.
Tak sme zas o poznanie bohatší a môžeme sa tešiť na prvú štedrú nádielku od Perinbaby, ktorá tento rok bude snežiť minerály. Aby som všetko uviedla na správnu mieru, musím podotknúť, že to, čo dopadá na zem, sú desiatky až stovky vločiek dokopy, pretože samotné vločky sú príliš ľahké, aby samy spadli. Preto sa nám to možno nezdá, veď tie chumáčiky sa ani zďaleka nepodobajú na nič symetrické, ale samotné vločky podliehajú tejto symetrii.
Prečo je sneh biely?
Napadlo vás niekedy zamyslieť sa nad tým, prečo je obloha modrá, sneh biely a tráva zelená? Pravdepodobne ste mali vtedy päť rokov a od vašich rodičov ste sa dozvedeli maximálne odpoveď typu : „Lebo.“ prípadne: „Dozvieš sa, keď budeš väčší!“ Myslím, že už ste dosť veľkí, dnes však oblohu a trávu dáme bokom a odpovieme si na aktuálny problém, prečo je sneh biely. Odpoveď, na ktorú ste čakali dobrých pár rokov, práve prichádza – lebo vločky sú priehľadné, ako sklo. Že to nedáva žiadny zmysel? Sneh je vytvorený malými ľadovými kryštálmi a je biely presne pre to isté, prečo sa veľká kopa skla javí ako biela. Svetlo, ktoré dopadá na kryštáliky sa od ich povrchu odráža, cestuje ďalej a zas narazí na inú plochu. Takto sa to tam všetko mnohonásobne odráža a nič nepohlcuje, takže vo svetelnom spektre nič nechýba a vzniká biela farba. V skutočnosti neexistuje nič, od čoho by sa odrazilo 100 % pôvodného svetla, takže aj tu sa niečo predsa len pohltí. Čo by robili vedci, keby to bolo také jednoduché. V prípade snehu je to tak, že sa pohltí viac červená zložka svetla a keď sa prizrieme dôkladne, zistíme, že má modrý odtieň.
Obloha je modrá a sneh biely.
Je niekedy príliš zima na sneženie?
Sneží, len keď je zima – to už vedia aj malé deti. Napadlo vás, či môže byť niekedy na sneženie príliš zima? Povedzme si niečo o ingredienciách potrebných na výrobu snehu. Pol kila vzdušnej vlhkosti, liter dobrého prúdenia vzduchu a dve lyžice vhodných teplôt. Ak nám jedna z týchto vecí chýba, žiaľ, žiaden sneh sa konať nebude. Teplota vzduchu priamo súvisí s vlhkosťou. Môžeme jednoducho povedať, že čím chladnejší vzduch, tým je menej schopný zadržiavať vlhkosť. Toto však nebude náš najväčší problém pri produkcii snehu, pretože aby bolo tak chladno, že nám vlhkosť nebude postačovať na sneženie, museli by sme mať približne –40 °C. Takáto teplota sa na našom území vyskytuje naozaj zriedkavo. V čom je potom problém? Všimli sme si predsa, že už aj pri –15 °C väčšinou nesneží. Predstavme si, že máme vzduch plný vodnej pary. Tento vzduch je ťažší a relatívne teplý, potrebuje sa preto stretnúť s chladným vzduchom, ktorý je vyššie a až potom nastane zrážanie vodnej pary a tvorba snehových vločiek. Na presun takéhoto ťažkého vlhkého vzduchu treba vhodné prúdenie a práve to je veľmi ťažké dosiahnuť, keď je teplota príliš nízka.
Husté sneženie v Bratislave.
Pár zaujímavostí na záver
Snehové vločky dokážu byť až 50-krát širšie ako ich hrúbka aj napriek tomu, že sú tenšie ako papier. V počiatočných fázach rastu vyzerajú všetky vločky veľmi podobne a dokonca aj niektoré dorastené vločky sú takmer totožné. V strede každej takejto dorastenej vločky je kúsok nejakej nečistoty – bez nej by nebol možný začiatok kryštalizácie. Ako nečistota poslúži prach zo sopečnej činnosti, ľudské zdroje znečistenia ovzdušia alebo malé častice z vesmíru. Čerstvo napadnutý sneh je z 90 – 95 % vzduch, preto slúži ako výborný tepelný izolátor. Guinnessova kniha rekordov hovorí o najväčšej vločke z roku 1887, ktorú zaznamenali (zaujímalo by ma ako, ale na to som neprišla) v americkom štáte Montana, údajne vraj merala 38 cm. Všetkého veľa škodí a neplatí to len o vode, ale aj o pevnom skupenstve tejto kvapaliny. „Pibloktoq“ (arktická hystéria) je choroba, ktorá nikdy nebola potvrdená. Záznamy však hovoria, že postihuje ľudí príliš dlho vystavených snehu, napríklad Eskimákov žijúcich za polárnym kruhom. Prejavuje sa hystériou, čiže nekontrolovateľným vrieskaním, depresiou či necitlivosťou na chlad, a tak začnú nahí pobehovať povonku.
Snáď nám tento rok bude snehová pokrývka prinášať len radosť. Kedy a či vôbec nejaká príde, na to vám odpovedať naozaj neviem. Neostáva nám nič iné, len čakať.
[note]Prečítajte si tiež:
Ľadová krása na makro fotografiách[/note]
Foto: Marián Suvák, Andrew Osokin
