Osem rokov sme sedeli v tej istej lavici. Vysokou školou sa naše cesty rozišli. Stále sme ostávali v kontakte, no počas korony viac ako kedy predtým. Raz nás počas jedného z našich rozhovorov zaujalo, ako rozdielne môžeme prežívať karanténu. Naozaj sme sa snažili nájsť tie rozdiely. No osem týždňov karantény sa ukázalo rovnako podobných ako tých osem rokov v našej lavici. Veď usúďte sami.
V hlavnej úlohe Zuzíča a Ratráčik
7:58 – Krajina rozdelených kráľovstiev niekde na severe Slovenska. Budím sa chvíľu pred jemnou melódiou budíka. Po storočiach sa mi podarilo dostať do ako-takého režimu. Síce sa každý deň budím na dvakrát, ale aspoň viem sama sebe zaručiť, že okolo ôsmej už pobieham v existencii hodnej podobe po svete. Fú… veď panovníci by mi veru dali. A kto by si želal budenie buchotom plechových misiek? Ja nie. Tak veru vstávam, čistím si zuby kuraproxkou (lebo sonická kefka sa v karanténnych stavoch odmieta nabíjať… potvora) a rozmýšľam, čo všetko by sa patrilo dnes poriešiť. Veď predsa treba mať plán na tieto prapodivne sa zlievajúce dni.
8:00 – Zürich. Ďalší deň karantény, už strácam prehľad koľký. Posúvam budík ešte o päť minút a so zavretými očami vymýšľam stratégiu na dnešný deň. Poznáte to, každý deň sa podobá navzájom na ten predošlý, zároveň aj na ten nasledujúci, či je to streda, nedeľa alebo Kúpací Pondelok. A teda každý deň na obranu pred upadnutím do depresie si vymýšľam tému, ktorou si dávam svoje rutinné aktivity do kontextu. A teda každý deň je dobrodružstvo, hra, ktorú sama zinscenujem a ktorou si sama seba ako jediného diváka zabávam.
Po chvíľke rozmýšľania som sa dnešný deň rozhodla venovať len aktivitám, čo začínajú na „Z“. Zatiaľ najúčinnejšia gamifikácia umývania zubov, čo poznám! Všetky nástroje, ktoré potrebujem, sú pohodlne na „Z“, zubná pasta, zubná kefka, zrkadlo, to znie ako dobrý začiatok. A dokonca aj mesto, kde sa nachádzam, vhodne spĺňa požiadavky. Dnešný deň sa začína výnimočne sľubne, som na svoju stratégiu patrične hrdá!
8:30 – Pán M. sa za svojím pracovným počítačom s galaktickou obrazovkou tvári, že dneska sa veru aspoň pokúsi byť ultra produktívny, kým sa ja snažím zapojiť laserovú tlačiareň, ktorej káble očividne neposlúchli nariadenia a odišli na dovolenku. Snáď len niekde do ďalšej krabice a nie …veď viete kam…
8:45 – Káble sa našli! Tlačiareň tlačí!
8:45 – Zubná pasta zatvorená! Začínam deň!
10:30 – Strihám látku na rúška a rozmýšľam, že vlastne vy panovníkov nepoznáte. Tak aby ste mi rozumeli. Sú to králici. Starší, Ronald Ryšovosrstý pôvodom zo západných krajov, stal sa kráľom ako prvý. Obýva najvyššie pláne nášho obydlia. Najradšej si hovie za gaučom, alebo pod stolom v jedálni, keď šijem tie spomínané rúška pre potreby skautskej služby (pozn. to je inak taký fajný projekt, ak ste o ňom ešte nepočuli, tak klikajte na sluzba.skauting.sk, aj v tom mám trochu prsty). Je to fešák nekonečný, no rovnako veľký individualista.
Prednedávnom, s prvými poslami jari, pribudla do našej krajiny panovníčka nižších pláni. Je to sama Hedviga Biela zo severu.
Zatiaľ si veru k sebe cestu nenašli. A ak náhodou na seba narazili, tak len preto, že sme ich donútili a to sa tvárili urazene, každý na svojej strane vane. Tak ich nechávame panovať si po svojom. Takže tak. Látky mám nastrihané aj obšité. Hudobníci v dutinách brušných hlásia, že je čas na obed, tak by sa zišlo niečo uvariť. Fajn, to si rovno splním ďalší bod do VPM Koronténa! Wuhu!
12:00 – Zásady. Podobne ako v Ratrákinom kráľovstve, niekedy je ťažké vyjednávať s pôvodným kráľom.
Poznámka do denníka veľkých vynálezov: Karanténa nie je vhodné obdobie na premenu môjho partnera na vegetariána. S mojou stratégiou je to ešte náročnejšie. „Čo bude dnes na obed, zebra?“ je jeho skeptická reakcia. Možnože by som s trochou námahy zohnala zubáča, za predpokladu, že by som vymyslela vhodné synonymum na „panický nákup mäsa“ začínajúce na „Z“. Trochu demotivovaná skúšam vyjednávať so svojimi vlastnými pravidlami – čo tak aspoň používať súhrnné mená, ako zelovoc? Prekvapivo, slovenčina je dostatočne ohybná, aby mi zabezpečila zeleninovú polievku ako hlavný chod aj bez toho: Zemiaky. Zeler. Zázvor. A aj ďaleko viac: Zákusky. Zlatý Bažant! Zmrzlina!!!
12:41 – V rámci poobednej siesty využívam slnko na terase, kým sa to u nás na Orave tvári ako leto, a chystám sa našívať nášivku na rozhryzený vankúš. Viete, hovoria, že keď dáte zvieratko sterilizovať, tak sa upokojí. Ronald bol okej, ale teraz to hrá na drsňáka. Asi nám ho pokazili. Hm… a možno je to čistá pomsta. Kto vie. Ja to beriem takto – chovajte hlodavca, prinesie vám to mnoho príležitosti na kreatívny rozvoj. Napríklad, keď zašijem túto dieru, tak mám v pláne inú malú na gauči obvyšívať. Takže tak. Vojnové stavy v našej krajine.
A vlastne… je králik hlodavec? Idem si to radšej vygúgliť. Možno vás tu riadne šalím… hm.
14:00 – Zamestnanie. A – predsa je dnešná téma zákerná! Zamestnanie momentálne nemám, podobne ako milióny Američanov, o ktorých čítame v správach, alebo veľa Slovákov, o ktorých ešte iba čítať budeme. Avšak, ako aj obmedzenia proti šíreniu koronavírusu, tak aj nezamestnanosť sa znáša ľahšie, ak človek vie, že v tom nie je sám. No to ale neznamená, že s tým nemôžem niečo robiť: na jednej strane aktívne, napríklad zaklínacím tancom pre headhunterov, či zvýraznením vedomostí a zredukovaním slabín v zručne písaných motivačných listoch; na druhej strane preventívne, predchádzaním zamietnutí pre „zjavný nedostatok kvalifikácií“ alebo „zúboženú ekonomiku“.
14:05 – Pán M. melie kávu. Ja vyšívam. Gauč. Je to celkom zaujímavá činnosť. Nečakaná, ale celkom kreatívna, hoci to veru nie je najjednoduchšie. Nevadí. Vôňa čerstvej kávy uzdraví každú dušu.
14:10 – Zavolať Ratráčik! A teda e-vôňa ich čerstvej kávy uzdravuje aj moju dušu. Spoločne odhadneme, ako dlho nám ešte vydržia zásoby toaletného papiera a smejeme sa nad starými záznamami a fotkami. Zvažujeme, nakoľko sú švajčiarske krízové odporúčania inšpirované zoznamom vecí potrebných na skautský tábor (veď predsa plynový varič je úplne štandardné vybavenie skautskej domácnosti, či?).
14:40 – Netflix mi poslal mail, že by som si mohla večer niečo pozrieť. Tak je vám asi jasné ako som skončila. Skrolujem internety.
15:00 – Čakajte, ešte si potrebujem pozrieť jedno video na youtube. Veľmi podstatné samozrejme!
15:07 – Hm… toľko k mojej poobednej produktivite. Ale vôbec to tak nešlo do večera… ani náhodou! Ale ba! Vlastne áno. Sú dni, kedy sa viem hecnúť a hoc aj niečo vymyslieť, ale dnes, dnes sa cítim demotivovane. Uvedomila som si totiž, že obchodík, ktorý vlastním, budem musieť oficiálne zatvoriť a nateraz sa veru necítim na hľadanie novej životnej cesty. Tak vysedávam na terase a popri kreslení rozmýšľam, či niektorá z mojich predošlých ciest by nebola aktuálne vhodná. Kto vie. Kreslím si.
22:00 – Záľuby. Konečne oddych – najvyšší čas na očakávaný veľký úspech mojej stratégie!
Prekvapivo v mojej knižnici nie je jediné vhodné dielo. Dokonca jediný autor, ktorý by prichádzal do úvahy, je americká antropologička Zora Hurston. Tak si skúsim pozrieť nejakú filmovú klasiku, možno niečo o Zorrovi. Podľa česko-slovenskej filmovej databázy máme takmer 100 filmov a seriálov za tých 100 rokov, odkedy bol tento zamaskovaný hrdina vymyslený na obranu Puebla Los Angeles. Čiže Zorro samotný je seniorská riziková skupina, o ktorú by sme sa mali starať. Alternatívne môžem vyskúšať niečo zriedkavé, čo tak film o zombíkoch? Spomedzi okolo 200 kníh začínajúcich na Z na Goodreads aspoň osmina spomína zombíkov už vo svojom názve. A zoznam ČSFD má na túto tému dokonca 425 originálnych filmov! Ako je možné, že som tento fenomén takto dlhodobo prehliadala? (Čo je teraz o to ironickejšie, keď mnohí z nás sú pravdepodobne koronazombies – zdraví, no nakazení, a ani o tom nevieme.) No na jeden deň to bolo viac než dosť náročných rozhodnutí, už trochu od únavy zívam. Zapínam teda Zombieland a …
22:15 – Pán M. vypína svoje obľúbené NHL, zaslúžený herný oddych po pracovnom dni, ževraj hh. Spoločne s večerným čajom a chlebíkom zapíname Netflix a rozmýšľame, ktorý z tých seriálov, ktoré sme videli už miliónkrát, si pozrieme znova. Lebo šak keď je niečo kvalitne oddychové, prečo nie.
A inak, aby som citovala wikipédiu „Väčšina ľudí stále nesprávne zaraďuje zajaca medzi hlodavce. V súčasnosti patrí do zvláštneho rodu zajace.“ Takže záverom je, že naše králiky nie sú hlodavce, naše králiky sú zajace. Aby ste vedeli 😀
24:00 – Jeden zajačik. Druhý zajačik. Tretí zajačik. Stodvadsiaty zajačik… zzzZ.
