Teraz sme mali pred sebou krátky presun do Mošoviec kam sme šli pozrieť slovenskú špecialitku v táborení na ktorú sme sa tešili. No a ja som sa ešte tešil na Richťa.
Tohtoročná novinka
„A tu doprava…“ vravím Dodovi, ktorý rázne na poslednú chvíľu odbočil. „…alebo až neskôr?“ dodávam. Každopádne sme si povedali, že skúsime. Cesta viedla cez polia. Nezdalo sa nám to. Hneď sme vedeli, že to bol omyl, keď bola pred nami priestranná lúka s veľa hangármi, ktoré sú typické a sú špecialitou práve pre 25. zbor. Ako jedny z mála, ak nie vôbec jediný na Slovensku táboria výlučne iba v hangároch. Alebo že by už nie? Keď sme prišli bližšie videli sme niečo, čo tam predsa vôbec nemalo byť. Podsady! Osem novučičkých kusov. „Hangáre nám už pomaly dosluhujú. Keď sme začali riešiť v čom budeme táborievať ďalšie roky, tak vyhrali podsady“ vysvetlil nám zborový vodca Richťo.
Táborisko pri obci Mošovce.
Ako sme ich „ošuškali“
Na začiatku našej návštevy sa nám dostalo patričného privítania a my sme sa mohli predstaviť a povedať o čo nám vlastne ide. Výborným nápadom bolo spraviť si spoločnú skupinovú fotku. Nápad to nebol ani tak náš a ani tak úplne bezbolestný. Chystalo a niečo veľké. Zatiaľ čo som si všetkých šteloval (vlastne som získaval čas), aby fotka vyzerala tip-top (aspoň na oko), tak sa v pozadí čapovala voda vo veľkom (samozrejme s mierou). Tri, dva, jedna, sýýr a bác ho šplech, ktorý jemnou nenásilnou líniou prešiel až k celotáborovej oblievačke. Vodou sa veru nešetrilo a neskončilo to až pokým nekvapla posledná kvapka zásob určených na tri týždne.
Tri, dva, jedna, jedna, jedna. Cvak.
Veľké oslobodenie
„Etapovka spočíva v tom, aby sme našli najsilnejšieho Orka a najšikovnejšiu Elfku. Tí povedú náš tábor a nájdu silnú dračicu, ktorá nás oslobodí od nemŕtvych pred ktorými sme museli na začiatku utiecť. S pomocou dračice sa však budeme môcť všetci vrátiť domov“ vysvetlil Bučo spolu s Džindžou. Spoločná etapovka je v mnohých častiach rozdielna pre dievčatá, ktoré sa skôr zameriavajú na trénovanie zmyslov ako chuť, čuch, sluch, zrak a hmat a pre chlapcov, ktorí rozvíjajú svoju silu.
Časť oddielu skautiek, čo by zväz robotníčiek.
Každý rok inde
Akousi tradíciou 25tky zo Žiliny je meniť táborisko každý rok, aby to bola ako vraví Jano – vodca tábora zmena pre decká. Po minuloročnej Rakši to tento rok boli Mošovce. Táborisko, ktoré je v susedstve s národným parkom Veľká Fatra je veľmi pekné. Osobne ho hodnotím ako jedno z najkrajších, ktoré sme toto leto mali možnosť vidieť. Možno by niekomu chýbal potok, no prameň ktorý je asi 30 sekúnd od kuchyne dokáže rýchlo zásobiť celý tábor.
MOŠOVCE 2010.
Lokalita plná táborov
Turiec je jednou z vychytených táborníckych lokalít o čom každoročne hovorí aj počet zborov, ktoré sem v letných mesiacoch zavítajú. Toto prostredie má jednoducho svoje čaro a určite sa sem oplatí prísť pozrieť. Keď už nie na tábor, tak aspoň na nejaký družinový, či oddielový výlet. Naša táborová posádka sa rozlúčila so žilinským zborom a pre tento rok aj s touto lokalitou. Naberáme smer Bratislava.
