Necelých dvadsať kilometrov južne od Martina leží dedinka Kláštor pod Znievom, kde kedysi študoval Martin Kukučín a kde teraz chodia táboriť prievidzskí skauti. Našej posádke dôverne známe táborisko leží na rozľahlej lúke pri rybníku Vedžer. Už druhé leto sa na tomto mieste rozhodol táboriť náš domovský 14. zbor Prievidza, tento rok spoločne so susedským 76. zborom z Nitrianskeho Pravna. Na miesto činu sme dorazili na podvečer. V tábore bol už na prvý pohľad čulý ruch, pretože vrcholili prípravy večerného táborového ohňa. Po milom privítaní sme sa spolu so všetkými táborníkmi presunuli k ohnisku a tešili na príjemný večer. Na uvítanie sa mi dostalo tej cti slávnostne zapáliť táborák, ktorý horel až do neskorej noci.
Susedská spolupráca
Na lúke stáli dva táborové kruhy vyrobené z podsád, ktoré však neoddeľovali dva súčasne táboriace zbory, ale tábory skautov a skautiek. V chlapčenskom kruhu mali svoje podsady ako skauti zo 14. zboru, tak aj skauti zo 76. zboru. Oba zbory začali spoluprácu už minulý rok, kedy spojili táborové vybavenie a spoločne postavili aj zlikvidovali táborové stavby. Tento rok sa rozhodli spoluprácu rozšířit a zorganizovali úplne spoločný tábor pre skautov. Vodcovia chlapčenských oddielov Marcel a Stanley pripravili spoločný program, ale o tom až neskôr.
Skautky v praveku
Dievčenský táborový kruh sa stal dočasným domovom pre skautky a včelky z 1. oddielu Poniklec. Program, ktorému šéfovala ich vodkyňa Sestra, bol zameraný na obdobie praveku. Táborníčky si vyskúšali aké to mohlo byť ťažké žiť a prežiť v praveku. Na tábore preto okrem iného nesmelo chýbať stavanie obydlí, šitie, ale aj varenie či iné aktivity s využitím ohňa.
Praveké batikované šaty.
Po vzore Baden-Powella
Ako som už spomínal, vodcovia oddielov skautov pripravili spoločný program celkovo pre päť družín. Pri príprave sa inšpirovali tábormi, ktoré organizoval samotný B.P. na počiatku histórie skautského hnutia. Táborom sa neniesla žiadna ústredná etapová hra, ako tomu býva v poslednej dobe zvykom. Marcel vysvetľuje: „Snažili sme sa spraviť zážitkový tábor takým starším štýlom. Spomenuli sme si na nášho zakladateľa, aké tábory viedol on, že nepotreboval mať dokonalý scenár a doslova točiť film na tábore.“ Namiesto toho sa v programe venovali rozvýjaniu skautských zručností zameraných najmä na život v prírode a viacerým výletom. „Snažili sme sa o poctivý skautský tábor, nie taký s etapovkou na tému World of Warcraft alebo Pán prsteňov“, dopĺňa Stanley. Na otázku, ako hodnotia spoluprácu pri príprave a realizácii programu, svorne odpovedajú kladne.„Myslím, že sme sa vzájomne dopĺňali“, uzatvára Stanley.
Na vode
Druhý deň nášho pobytu na tomto tábore sa skauti chystali splavovať Váh v úseku z Vrútok do Strečna. Túto príležitosť sme si samozrejme nemohli nechať ujsť, a tak sme zbalili kameru s fotoaparátom a vydali sa spolu s nimi do Vrútok. Po vyriešení drobných komplikácií s vodáckym vybavením už stáli skauti vybavení vestami a prilbami na brehu Turca a o dušu nafukovali gumené koráby. Netrvalo dlho a už ich prúd niesol do Váhu a po ňom ďalej smerom na západ.
Splavovanie Turca a Váhu.
Popod Tatry
S prievidzskými skautmi sme sa rozlúčili a prenechali ich osudu skalných brál Margita a Besná. Naša posádka sa musela znovu vydať na cesty, pretože nás čakalo ešte veľa táborov v rôznych kútoch Slovenska. Z Vrútok sme sa tak vydali ďalej na východ nášej vlasti. Po tom, ako nás potešila nádherná scenéria Vysokých Tater, sme nastavili kurz na severovýchod, smer Stará Ľubovňa a tábor 68. zboru Biele Vrany Košice.
