S naším príchodom do Kubrice pri Trenčíne sa už slnko pomaly chystalo na spánok. Mali sme za sebou náročný deň vďaka čomu sme boli celkom unavení, ale aj napriek tomu plní očakávaní, čo na tábore 62. zboru uvidíme. Vo svojej pozvánke sľubovali veľa – kompletná táborová výbavu bez použitia jediného stromu z lesa, zaujímavý celotáborový program, sprcha s teplou vodou, vyhrievaný stan, obed do postele a v neposlednom rade výborná kuchyňa. Boli sme teda zvedaví.
Presne akurát
Ešte počas príchodu, či skôr príjazdu nás prekvapila bezproblémová dostupnosť až k táborovej lúke v ktorej tesnej blízkosti bola široká možnosť parkovania. Našu radosť však asi len umocňoval fakt, že náš domovský zbor ešte donedávna uprednostňoval táboriská s ťažkou dostupnosťou a pokiaľ Tatra aspoň 2 krát nebrodila, tak to nebolo ono. Ale späť do Kubrice, kde neďaleko parkoviska bola relatívne malá a veľmi útulná lúčka, kde sa dokonale zmestil celý tábor ako má byť. Samozrejme s do statočným voľným priestorom a bez toho, aby človek musel utekať päť minút z podsady do kuchyne. V susedstve tejto na mieru konštruovanej lúčky je luxusná lúka dokonalých rozmerov ideálna na hry. Malý zurčiaci potôčik je samozrejmosťou.
Ako doma
Boli sme tam len pár minút a jednou z prvých vecí, ktorú sme si všimli a na vlastnej koži pocítili bola rodinná atmosféra ktorej sme sa už po krátkom čase stali súčasťou. Možno by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že nižší vekový priemer detí môže byť hotová pohroma, no nám to v tomto prípade za ten necelý jeden deň, ktorý sme tu mali možnosť stráviť prišlo skôr ako výhoda vytvárajúca dobre zvládnutú prácu s nezabudnuteľným čarom. Slnko zapadlo, oheň vyhasol, večera padla. Dobrú noc.
Ranný nástup.
Bez dreva z lesa
Parťák na tohtoročnej tour de tábory Dodo si na ďalší deň hneď zrána odchytil Fredyho, aby zistil ako to vlastne s tými všetkými vychytávkami uvedenými v pozvánke v skutočnosti je a či náhodou nie je niekde pes zakopaný. Takže kompletná táborová výbava bez použitia dreva z lesa. Ako to teda je? „Riešime to tak, že za nejakých sedem rokov sme si nazbierali postupne všetky podsady, máme montovanú kuchyňu, ktorá je robená z kovovej konštrukcia na ktorej je natiahnutá plachta, máme montované latríny, lavice do kuchyne. Všetko teda máme v demonte robené na pántový systém. To sa potom veľmi ľahko naloží do nákladného auta a za jeden deň sme schopní postaviť celý tábor. Tým šetríme čas, ktorý môžeme oveľa efektívnejšie využiť, či už pri tvorbe programu, alebo pri programe samotnom“ vysvetlil na kameru zborový vodca Fredy.
Možno tých starších bude zaujímať ako a kde vzal pomerne malý zbor za tak krátky čas dostatok financií. Dve percentá a veľmi dobré vzťahy s mestom sú odpoveďou. Fredy ešte dodal, že na oplátku mestu požičiavajú na rôzne mestské akcie svoje stany ako protislužbu za ich výpomoc.
Uzlovanie.
Cestovanie časom
Témou tohtoročného tábora 62. zbor Strelka z Novej Dubnice bolo cestovanie. Samozrejme z minulosti až do budúcnosti. Od nevidím do nevidím. Napríklad deň pred našou návštevou bolo obdobie 18. – 19. storočia, kedy sa vyrábali rôzne vynálezy. „No a dnes máme súčasnosť. Dneska máme také úplne normálne veci, na obed čínu, na večeru kura. Jak takí normálni ľudia.“ vysvetlil Martin, ktorý mal spolu so Soči na starosti program. Mottom dňa bolo: „Včera, dnes, zajtra, stále Kubrica.“
Do obedný program patril skautskej praxi, konkrétne uzlovaniu, eko diskusii a neskôr streľbe zo vzduchovky a luku. To sme si samozrejme nemohli nechať ujsť. Neodolali sme a vyskúšali sme streliť pár šípov na terč podľa Fredyho odbornej inštruktáže. Ešte pár záberov a bol čas rozlúčiť sa a ísť ďalej. Vďaka za pozvanie a dúfame, že sa čoskoro uvidíme, napríklad aj na budúci rok opäť niekde na tábore.
Zborový vodca Fredy vysvetľuje ako správne strieľať z luku.
Smer východ
No nie až tak úplne východ. V Martine sme totiž zahli na juh smerom k centru Turčianskej kotliny, kde každoročne táborí mnoho zborov. V pláne sme mali ísť hneď skraja a náš štvorkolesový tátoš smeroval pri rybník Vedžer neďaleko Kláštora pod Znievom. Ako by sme povedali, ku nám domov.
