Blíži sa obdobie letných táborov, kedy čas plynie akoby inak. Dni sú dlhé, vzduch je presýtený dobrodružstvom a túžbou nasávať ho plnými dúškami. Nočný spánok je luxusom, ktorý v nápore táborovej romantiky ťahá za kratší koniec. V noci sa zo stanov dlho ozýva tiché šveholenie. Častokrát funguje medzi stanmi tajná pošta a signalizácia do neskorých nočných hodín. Táborový čas láka prežívať intenzitu prítomného okamihu aj na úkor základných telesných potrieb. Spánok je takrečeno „na rane“ najčastejšie.
Tretina, ktorá nie je „na predaj“
To, že takmer všetky živé bytosti na tomto svete potrebujú spánok, je zrejmé. Človek trávi spánkom až tretinu života (no napr. taká mačka či pes až dve tretiny). Netopiere prespia až 22 hodín denne, takže väčšinu života doslova presnívajú.
Spánok nám poskytuje adekvátnu a dostatočnú mieru duševného aj telesného oddychu. Nielenže odpočíva naše telo, ale aj mozog odbúrava rôzne chemické látky, ktoré sa v ňom nahromadili počas dňa. Doslova sa očisťuje. Dlhodobý nedostatok spánku, alebo jeho zlá kvalita, vedú k závažným zdravotným problémom. Znižuje sa aktivita imunitného systému, človek chradne a je náchylnejší ochorieť. Navyše sa zhoršuje pamäť a schopnosť udržiavať pozornosť, stúpa riziko rozvoja duševných porúch ako sú úzkosti a depresia. Tretina života trávená v onom zvláštnom stave nevedomia skrátka stojí za zvyšné dve tretiny prežité čo najdlhšie v dobrom zdraví.
ZAUJÍMAVOSŤ
Toto nikdy neskúšajte!
Svetovým rekordérom v nespaní je Američan Rendy Gardner. Ten sa v roku 1964, keď mal iba 17 rokov, zúčastnil experimentu pod dozorom standforského profesora, odborníka na spánok. Nespal neuveriteľných 11 dní. Počas tohto obdobia prežíval veľké výkyvy nálady a emócií, začal mať problémy s koncentráciou a pamäťou. Napokon sa u neho prejavili aj bizarné zmeny správania, trpel halucináciami a stihomamom. Po 11 dňoch nespania spal takmer 15 hodín a nasledujúcu noc 10,5 hodiny. Aj keď bezprostredne zmazal svoj „spánkový dlh“, v neskoršom veku mál vážne problémy s nespavosťou.
Rytmus nás každodenný
Celý živý svet doslova „tepe v rytme“. V rytme cyklov – tých ročných, mesačných, týždenných či dňových. Týka sa to aj nás, ľudí. Stavy výkonnosti sa striedajú s potrebou oddychu. Raz sme bezstarostní, inokedy zase zamyslení a plní dojmov. V detstve máme energie na rozdávanie, ale rýchlo ju vybijeme. V dospelosti sú jej hladiny konštantnejšie a s menšími výkyvmi. V starobe nás sily opúšťajú. Lepšiu náladu máme, keď svieti slnko a sú dlhšie dny, dlhé zimné noci nás môžu uvrhnúť do melanchólie. Reagujeme na zmeny počasia, či dokonca na mesačné cykly (napr. nespavosť a bolesti hlavy pri splne mesiaca). Niektorí môžu byť citliví nielen na zmenu atmosférického tlaku, ale aj na zmeny geomagnetického poľa Zeme a slnečnej aktivity.
No a na každého vplýva najviac to, čo sa deje v našich životoch, či prežívame radosť, alebo nás niečo trápi. Toto všetko ovplyvňuje hladinu našej životnej energie, ktorá pulzuje každým okamihom nášho života. Tieto výkyvy vo výkonnosti a energii jednotlivca nazývame biorytmami.
Sovy a škovránky
Biorytmus sa odvíja od času ukladania sa na spánok a od času vstávania. Z tohto pohľadu rozoznávame tzv. sovy a škovránky.
Sovy sú ľudia, ktorí chodia spať v pokročilejších večerných hodinách a ráno sa prebúdzajú neskôr. Ich štart do dňa trvá dlhšie a gro svojho výkonu podávajú pred obedom. Druhú krivku výkonnosti majú podvečer a večer.
Škovránky sa naproti tomu potrebujú uložiť na spánok skôr a včasne aj vstávajú. Najväčší výkon podávajú ráno a doobeda a v popoludňajších hodinách. Pre každého platí, že po hlavných jedlách, predovšetkým po naobedovaní, prichádza útlm organizmu v dôsledku trávenia prijatej stravy. Zaradenie priestoru pre krátky poobedný spánok (tzv. siesta) je tak úplne prirodzené.
Posunutie biorytmov
Ak prebehne napr. nočná hra pred polnocou, na ďalší deň budú deti vo svojom biorytme posunuté o niečo dozadu (oneskorené) – bude sa im chcieť ísť spať neskôr ako obvykle.
Ak nočná hra prebehne po polnoci alebo nadránom, ďalší deň budú deti predbiehať rytmus – budú skôr hladné, ale aj skôr unavené.
Toto všetko musí skautský vedúci brať do úvahy! Ak mal niekto nočnú stráž do polnoci, trváme na ich štandardnom čase uloženia sa na spánok. Naopak tí, čo boli zobudení po polnoci, by mali ísť večer spať skôr. Každému je nevyhnutné dopriať dostatočný oddych aj počas dňa a znížiť svoje nároky na ich dennú výkonnosť.
Skautská prax: Aby si počas táboru zabezpečil/a pre seba, a svoju družinu, telesnú aj duševnú pohodu, dbaj na dodržiavanie nasledujúcich zásad:
-
- Vytvor pre vašich členov pevný program dňa! V opačnom prípade môžu byť hlavne menšie deti mrzuté, unavené či hladné. Počas tábora je potrebné zaradiť každý 3. až 4. deň voľnejší a oddychovejší program, kedy dochádza k celkovému poklesu výkonnosti (tzv. rizikový deň).
- Najlepší čas na aktivity je ranná fáza výkonnosti medzi 9. až 11. hod a poobedňajšia fáza výkonu medzi 15. až 18. hod. Poobede zaraďuj oddych v rozsahu aspoň 60 až 90 minút. Trvaj na pohybovom režime (hry) aspoň 2 hodiny dopoludnia a 2 hodiny popoludní (najlepšie vždy hodinu po jedle).
- Je iba dobré, ak deti na tábore nepoužívajú mobilné telefóny. Svetlo z obrazoviek neprirodzene oneskoruje nástup spánku. Skús aj ty nepoužívať mobilný telefón aspoň 60 minút pred spaním. Ukladanie sa na spánok má byť spojené s rutinnými a pokojnými aktivitami (večerná hygiena, drobný rituál, reflexia dňa, čítanie rozprávok a. i.).
- Trvaj na pravidelnej večierke, tichu a nerušení pri spánku, a to aj u detí, ktoré sú skôr „sovami“. Aj tento návyk sa dá pravidelným denným režimom „preprogramovať“.
- Prepady, nočné hry, prípadne nočné stráženie, je nevyhnutné starostlivo naplánovať dopredu, aby neboli deti viac nocí za sebou nevyspaté. Vĺčatá a včielky by nočnú stráž nemali mať vôbec! Výnimku môžu mať nanajvýš najstaršie z nich (vo veku 10 až 11 rokov), no mali by strážiť pod dozorom staršieho najviac do 23. hod. Pri malých deťoch je nevhodné budenie na nočné hry, prepady či stráženie. Omnoho vyššiu prioritu má u nich dostatočne dlhý a nerušený spánok.
- Aj staršie deti, ktoré absolvovali nočnú hru alebo stráž, by mali mať cez deň viac priestoru na oddych.
UPOZORNENIE: Ak sa stretneš so skautskou výzvou, ktorú nepoznáš, over si u svojho vodcu/vodkyne, či sa jedná o schválenú výzvu! Nie je to tak dávno, čo v Slovenskom skautingu kolovala medzi členmi výzva nespať 36 alebo dokonca 48 hodín. Jednalo sa o nebezpečnú a neschválenú výzvu, ktorá mohla niekomu vážne ublížiť či poškodiť zdravie!
Spánkové špecifiká rôznych vekových kategórií | ||
Veková kategória | Denná potreba spánku | Praktická poznámka |
6 – 7 rokov | 12 hodín (10,5 hodín v noci a 1,5 hodiny poobede) | Vo fáze hlbokého spánku nemusia byť vôbec zobuditeľné, prípadne sú po takomto prebudení zmätené a dezorientované. Aj keď sa poobede nemusia javiť unavené, trváme na oddychu a pokojných aktivitách. |
8 – 10 rokov | 11 hodín (10 hodín v noci a 1 hodina poobede) | |
11 – 12 rokov | 10 hodín (9,5 hodiny v noci a 0,5 hodiny poobede) | Je prechod medzi spánkovou štruktúrou detí a dospievajúcich, niektorí ešte môžu potrebovať pravidelný poobedný spánok. |
13 – 14 rokov | 9 hodín (gro tvorí nočný spánok, poobedný podľa potreby) | Spánok u dospievajúcich detí má svoje osobitosti. So spaním je späté vylučovanie rastového hormónu, ale tiež pohlavných hormónov. Niektorí sa môžu budiť na tzv. rastové bolesti alebo na živé sny. Kvalita nočného spánku je kolísavá a preto v individuálnych prípadoch potrebujú spať aj počas poobedňajšieho oddychu. |
15 + rokov | 7 – 8 hodín (gro tvorí nočný spánok, poobedný podľa potreby) |