Nasledujúcim mýtom veria predovšetkým naši detskí a dospievajúci členovia a niekedy aj ich radcovia. Úlohou vodcu je tieto mýty vysvetliť a vyvrátiť. Samozrejme, môžu jestvovať aj iné povery typické len pre daný zbor. Otvorene si treba priznať, že mýty a legendy tu vždy boli a budú, a doslova si žijú vlastným životom. Schválne, šírili ste niektorú z nasledujúcich fám aj vy samotní?
1. Skautský tábor je iba pre skautov
Samozrejme, je určený predovšetkým skautom, lebo tí sú primárnou cieľovou skupinou, ktorá najlepšie ocení a porozumie ponúkanému programu, prípadne zažívaným tradíciám, rituálom a špecifickému dennému harmonogramu. To však neznamená, že ide o hermeticky uzavreté miesto strážené militantne ladenými rovermi. Naopak, skautské tábory vždy boli a budú otvorené akýmkoľvek dobrovoľníkom z mimoskautského prostredia, ktorí sú ochotní pomôcť a stráviť so skautmi dlhšiu dobu. Môže ísť o kohokoľvek – od rodiča variaceho v poľnej kuchyni cez súrodencov či kamarátov zo školy, ktorí sa prišli zahrať zopár hier, po profesionálov z radov ochrancov prírody, zdravotníkov, záchranárov atď. Otvorenosť voči takýmto ľuďom práve v čase táboru môže znamenať získať pre spoluprácu, či dokonca členstvo v organizácii, veľmi šikovných, angažovaných a zrelých ľudí, ktorí môžu byť prínosom.
2. Skautský tábor nie je pre nováčikov
Toto je veľmi diskutabilný bod. Teória hovorí, že na vrcholné podujatia organizácie by mali ísť tí členovia, ktorí už sú do istej miery vžití a prijali skautské hodnoty za svoje. Na druhej strane práve tábor môže byť pre nováčika pekným začiatkom jeho skautského života. Týmto prístupom sa dosahuje vysoká miera motivácie, z ktorej môže nováčik čerpať aj v ďalšom období. Druhým dychom treba však dodať, že úvodné nadšenie môže byť vystriedané realitou týždenných družinoviek a záujem detí môže aj poklesnúť. Nastavenie vysokých očakávaní z táborov sa dá zmierniť iba vysvetlením dynamiky skautského roku. Či už v zbore vítate nováčikov na tábore s otvorenou náručou, alebo vyberáte iba najperspektívnejších z nich (takých, u ktorých predpokladáte, že nebudú mať problém nabehnúť na skautské biorytmy a pravidlá), alebo striktne dodržiavate pravidlo o neúčasti nováčikov na tábore, reálna skautská prax vyvracia mýtus, že nováčikovia sa našich táborov nezúčastňujú.
Foto: Pavol Šveda
3. Skautský tábor musí byť iba v lete
Nemusí. Jestvujú zbory, ktoré táboria aj v iných ročných obdobiach, dokonca aj počas zimy. Sú to, samozrejme, skromnejšie tábory, menšie čo do počtu účastníkov, kratšie čo do počtu dní, zväčša určené iba pre vyššie vekové kategórie. Väčšinou naozaj nejde o „hlavný tábor“, ale o táborenie mimo sezóny, ktoré spestruje programovú ponuku zboru a zoceľuje svojich účastníkov v umení prežiť v drsnejších prírodných podmienkach.
4. Počas skautského tábora sa musí táboriť na pevne stanovenom mieste
Opäť to nie je pravda. Jestvujú aj putovné tábory, kedy účastníci rozkladajú táborisko každý deň na inom mieste a všetko, čo potrebujú, si nesú v ruksakoch. Typicky organizujú putovné tábory vodní skauti, ktorí každý deň splavia istý úsek rieky a počas noci táboria na brehu. Opäť ide o tábory určené skôr starším, avšak s vysokou pridanou hodnotou dobrodružnosti.
5. Skautský tábor stojí za to, iba ak má veľa účastníkov
Na počte naozaj nezáleží. Veľa zborov funguje spôsobom turnusov, kedy sa prvá časť (väčšinou tá dominantná a najdlhšia) zameriava na vĺčatá, včielky a skautov a druhá časť je rangersko-roverská. Nejednému z nás sa stalo, že práve na tej druhej časti nás stálo na nástupe možno desať alebo pätnásť, čo však vôbec neubralo z atraktívnosti a zmysluplnosti nasledujúcich dní.
Foto: Marián Suvák
6. Skautský tábor sa musí zorganizovať každý rok a za každú cenu
Nie je nič horšie, ako keď sa v skautingu niečo „musí“, pričom absentuje vnútorné chcenie a nadšenie. Tábory organizované z povinnosti väčšinou nedopadnú dobre. Prvoradé je vyriešiť personálne či materiálne problémy zboru tak, aby sa každý vedúci cítil komfortne vo svojej role a kompetentne pri plnení špecifických úloh spojených s organizáciou táboru. Lepšie je jeden rok tábor neorganizovať, ako realizovať ho za cenu vyhorenia, znechutenia či odchodu vodcov, či členov. Jestvujú aj alternatívne, rovnako hodnotné letné programy, ktoré sa môžu organizovať v menšom a prípadne viackrát (napr. chatovačky, výpravy do prírody, hrebeňovky, splavy, nočné prepady iných táborov a pod.).
7. Najdôležitejšia vec na skautskom tábore je mať namakaný program
Je to druhá najdôležitejšia vec. Samotný program je iba prostriedkom, ktorým napĺňame potrebu zboru, oddielov, družín a každého člena. Najdôležitejšie je tieto potreby identifikovať počas skautského roku a na tábore ich reflektovať. Môže ísť napríklad o potrebu zvýšiť schopnosť spolupráce medzi deťmi alebo o potrebu zvýšiť samostatnosť u vĺčat, či naučiť koedukovaný oddiel riešiť konflikty. Tomuto všetkému prispôsobujeme hry a aktivity na tábore. Práve tu máme vynikajúcu možnosť vypointovať, zavŕšiť a splniť všetky vopred stanovené ciele našej činnosti. Robiť „program pre program“ je síce pohodlné, avšak nezamyslieť sa nad hlbším zmyslom a príčinou toho, čo robíme, znamená nevyužívať skautskú výchovnú metódu.
Foto: Marián Suvák
8. Skautský tábor je iba za odmenu
Tento prístup vytvára exkluzivitu pre tých, ktorí „poslúchajú“. Samozrejme, ak je v oddiele neprispôsobivý člen, jedným z prirodzených následkov jeho správania je neúčasť na tábore. Takýto postup je legitímny. Diskutabilné však je, ak pred všetkými členmi bez výnimky proklamujeme, že „tábor je iba za odmenu“, pričom tento argument používame účelovo v snahe nastoliť poriadok a disciplínu. Takýto argument je však skôr odrazom našej bezradnosti. Je rozdiel medzi súkromným rozhovorom s problematickým členom, ktorému vysvetlíme, prečo je jeho účasť na tábore ohrozená a medzi nepriamymi, neraz aj planými, vyhrážkami všetkým. Ak chceme dať problematickému členovi šancu, musia aj ostatné deti chápať, prečo sa vodca rozhodol tak, ako sa rozhodol, a mali by sme sa snažiť zabrániť interpretácii, že ostatní idú na tábor preto, lebo sú morálnejší alebo lepší. Náročná integrácia do oddielu (a príp. aj na tábor) pritom môže byť spojená so špecifickou potrebou alebo situáciou dieťaťa, za ktorú samo nemôže. Nehovoriac o tom, že ak by sme mali brať na tábor skutočne iba tých najvzornejších a najdisciplinovanejších, účasť by nebola bohvieaká. Pritom práve „neposlušnejšie“ deti sú neraz dynamom celého kolektívu aj v pozitívnom slova zmysle. Pre vodcu sú síce orieškom a je lákavé ich z tábora „eliminovať“, avšak v súlade s bodom 7 tohto článku je aj riešenie bežných a častých výchovných problémov dôležitou potrebou oddielu a neradno ho odkladať mimo tábor, lebo sa nám inde vráti ako bumerang.
Foto: Marián Suvák
9. Zo skautského tábora nemôže byť nik vylúčený
Nestáva sa to často, ale správanie niektorých členov nám niekedy nedáva na výber. Tento postup by mal byť vždy vopred premyslený a dohodnutý s rodičmi (aby neboli napr. odcestovaní na dovolenke a aby chápali, že ide o spoločnú výchovnú snahu). Vylúčenie z tábora z afektu vedúceho by nemalo nastávať, lebo ak sa s touto možnosťou neráta vopred, hrozí riziko nerealizovateľnosti. Tento krok by mal byť náležité odkomunikovaný so samotným vylúčeným členom (najlepšie, ak ešte pred táborom vie, že pri nežiaducom správaní bude vylúčený), ale aj s ostatnými účastníkmi táboru tak, aby všetci porozumeli zámeru vodcu. Cieľom je vysvetliť, bez zhadzovania či prílišného poukazovania na chyby vylúčeného člena, že každé konanie nesie v sebe prirodzené následky – pozitívne alebo negatívne. Pochopenie situácie ostatnými vedie k zníženiu rizika vysmievania sa či opovrhovania vylúčeným dieťaťom a podporuje étos snahy o napravenie sa. To môže byť rozhodujúca skúsenosť, ktorá problematickému členovi pomôže polepšiť sa a zotrvať v skautingu. Žiaľ, nezriedka aj pri dosiahnutí podporujúceho prístupu zo strany ostatných detí (čo býva náročné), môže byť výsledkom zanevrenie a odchod zo skautingu. To je cena, ktorú každý vodca platí za principiálnosť obsiahnutú v hodnotovom a mentálnom svetle skautingu. Principiálnosti sa však, napriek jej vedľajším efektom, nesmieme vzdať.
