Skaut roka Volt: Je to zodpovednosť byť vzorom pre iných

O víťazoch zo všetkých tohtoročných nominácii rozhodovali vodcovia oblastí, členovia náčelníctva a riaditeľka ústredia SLSK. Prečítajte si exkluzívny rozhovor s prvým SKAUTOM ROKA vôbec.

> Ako si sa dostal k skautingu?

Starší brat a sestra sú skauti, tak cez nich. Keď som bol ešte vĺča, tak ma viedla Borka a chvíľu Permoník. Nepamätám si prečo, ale odišiel som na jeden rok zo skautingu a potom som sa vrátil v roku 2008 v rámci družiny Bobrov.

> Aké boli tvoje začiatky?

Jedna z prvých akcií bol práve tábor v Zuberci, keď som mal 9 rokov. Potom to boli družinovky v kaštieli v Mokradi a etapovka Živly. Hlavne tábor bol pre mňa taký tajuplný a, pravdupovediac, bál som sa, keď som mal stráž, alebo keď som mal ísť do lesa v noci. Veľmi dobre si pamätám, že sme liezli a lovili zlato v potoku a tiež spievali na táborákoch, ktoré boli a sú stále super :).

> Povedz nám niečo o svojej družine Vikingov.

Aktuálne sme 10, už máme 2 skautov so sľubom a niektorých s vlčiackym, ale máme aj nováčikov. Väčšina chalanov už má prezývky ako Eskimák, Vretenica, Sumo, atď.

> Čo spoločne ako družina podnikáte?

Na družinovkách chodíme často von, na družinovej výprave sme boli na blízkom kopci, taktiež sme už absolvovali spánok na Choči k storočnici.

> Čo pre teba znamená tvoja družina?

Osobne som veľmi rád, keď ich vidím. Veľmi na mňa ako radcu zapôsobilo, keď sa niektorí z členov viditeľne zmenili k lepšiemu, čo ma veľmi teší. Veľakrát, aj keď sa mi nechce, tak ma chalani vedia povzbudiť tým, že vlastne prídu na družinovku. Podradca Brzda, ktorý mi pomáha viesť Vikingov, je super človek, je mi nápomocný a dá sa naňho spoľahnúť.

> Povedz nám niečo o systéme „echo“.

Je to informačný systém našej družiny. Funguje to tak, že ten, kto má na starosť družinovku, vymyslí správu (môže preložiť do runového písma/morzeovky) a umiestni ju na dohodnuté miesto. Potom sa určí poradie, prvý nájde správu, dešifruje ju a pošle ďalej. Ako bonus si píšeme čas prijatia – najrýchlejšie sa nám to vrátilo v priebehu pár hodín.

> V roku 2011 si bol členom víťaznej Družiny roka – družiny Bobrov. Ako jedna z mála družín ste sa finále zúčastnili trikrát. Čo dala tebe osobne táto súťaž?

Hlavne utuženie a lepšiu spoluprácu družiny, pretože predtým sme veľmi ako družina spolupracovať nemuseli.

> V tom istom roku si si založil vlastnú družinu. Aké to bolo s novými radcovskými povinnosťami?

Už dlhšie som premýšľal, že si založím vlastnú družinu. Spočiatku som sa do toho celkom vrhol, potom asi po roku nastal taký útlm z hľadiska mojej aktivity voči družine. Teraz už znovu štartujem viacero vecí, tak som rád. Čo sa týka povinností, tie som nevnímal spočiatku, pretože som bol nadchnutý. Potom som to už vnímal skôr ako povinnosť než zábavu, ale to kvôli mojej lenivosti. Teraz som nadšený z toho, že môžem viesť takú skvelú družinu.

> Plánuješ sa DR zúčastniť so svojou družinou aj tento rok?

Presne neviem, ako to bude s vekom chalanov, pretože mám rozmedzie 9-13 rokov. Ak sa bude dať, tak určite. Ale ak aj nie, tak rok 2015 s DR je už v mojej hlave zapísaný :).

> Ako vidíš svoje ďalšie pôsobenie v skautingu? Čo napríklad taká funkcia vodcu?

Ak sa podarí, o 2 roky budem študovať medicínu, ale dovtedy chcem viesť družinu a pomaly ju prenechať podradcovi a neskôr samým chalanom. Po ukončení štúdia sa chcem venovať skautovaniu, čo to pôjde. Byť vodcom skautov je krásna vec, a ak nebudem mať výhovorky a skauti ma budú chcieť za vodcu, tak by som sa do toho pustil. Myslím si, že mám čo vracať skautingu.

> A lesná škola? Máš už nejakú vyhliadnutú?

Chcem ju absolovovať, aj keď neviem, či už budúci rok alebo neskôr. Môj brat Mamut bol na Baobabe a zas moja sestra Jahôdka bola na SELŠ-ke. Každý si háji tú svoju, tak ešte nie som plne rozhodnutý, no pokukujem hlavne po SELŠ-ke. Ktovie, možno ma presvedčí programom práve Safari.

> Venuješ sa ešte niečomu vo svojom voľnom čase? Čomu, v akej intenzite?

Chodím behávať, keď prekonám svoju lenivosť, chodím tak pol až hodinu po teréne. Niekedy raz za týždeň, inokedy aj trikrát. Cez leto, ale aj cez zimu kopce a príroda, veľmi obľubujem Roháče, Malú Fatru a, samozrejme, môj rodný Choč. Už niekoľko rokov chodím miništrovať a v ostatnej dobe fotím, keďže už mám čím.

> Akými funkciami si si prešiel? A čo ťa najviac bavilo?

Zatiaľ som bol členom vlčiackej družiny, družiny Bobrov, kde som bol webmastrom a neskôr radcom, a teraz som radcom Vikingov. Pomimo tohto som už mal na starosti Betlehemské svetlo, skautský ples s Jahôdkou a niekoľkokrát program pre vlčiacky tábor. Najviac ma asi bavilo teraz robiť ten ples, to som sa tak riadne namotivoval robiť ešte viac pre skautov.

> Ako si vnímal storočnicu?

U nás v zbore sa to až tak extra neriešilo, ale výročný výstup na Choč aj so spaním, keď sme 1.augusta spravili retro výstup (s krosnami, starými spacákmi, v kockovaných košeliach), bol jednoducho parádny.

> Prejdime k oceneniu Skaut roka, ktoré si získal. Kde si bol a čo si práve robil, keď si sa dozvedel, že si vyhral kategóriu radca/radkyňa?

Akurát som na bicykli šiel na kaštieľ s Pamajoránom, keď sa mi na začiatku pokazilo prehadzovanie, tak som sa musel vrátiť domov. A to už ma sestra volala, že nech sa idem na niečo pozrieť :D.

> Nominovať mohol ktokoľvek kohokoľvek bez toho, aby to tušil. Vedel si, že si bol nominovaný?

Ja som to zaregistroval, ale neriešil som to a po chvíli som na to zabudol. Nemal som ani najmenšieho tušenia, že som zaradený do tejto súťaže. Bol to pre mňa doslova šok.

> Čo hovoríš na toto ocenenie ako také? Má podľa teba význam?

Osobne som sa v deň oznámenia nad sebou zamyslel a jednoducho si povedal, že sa musím správať lepšie a robiť viac v skautingu, keď ma takto ocenili. Vnímam, že s týmto ocenením prišla pre mňa zodpovednosť byť vzorom pre iných. Určite je to prínos, keď iní ocenia tých, čo sa snažia. Super to je.

> Vedel by si dať nejakú radu ostatným, ako byť úspešným radcom?

Robiť hocičo, len nech niečo. Byť sám sebou, neporovnávať sa s „lepšími“. Mať s družinou sny. Byť pre nich „veľký kamoš“, ktorý im naslúcha, pomáha a je im oporou v neistote. Nebáť sa posunúť niekomu zodpovednosť (hoc aj vĺčaťu), zažiť na prvý pohľad nebezpečné dobrodružstvo (družinovka vonku za dažďa, v zime,…). Uznať si chybu. Chopiť sa a zrealizovať nápad. A nakoniec brať všetko čestne a s úsmevom.

> Na toto ocenenie si budeš musieť ešte počkať, keďže odovzdávať sa bude na sneme na jeseň. Plánuješ nejakú oslavu?

Vôbec som o tom nerozmýšľal, takže ja osobne nie. Možno ma prekvapia ostatní, neviem.

> Skús sa charakterizovať tromi slovami.

Stále sa učiaci (v životnej múdrosti), kresťan, skaut.

> Čo ty a zodpovednosť?

Aj napriek tomu, že v zbore ma pokladajú za zodpovedného, stále sa ním učím byť, najmä v takých denných drobnostiach mimo skautingu, hlavne v rodine. Myslím, že práve výchova rodičov, ktorí mi dali možnosť premýšľať o mojom konaní bez výčitiek, ma viedla k zodpovednejšiemu správaniu.

> Čo ty a čestnosť?

Bez nej rytier nie je rytierom. Tak aj ja, ako skaut, bez cti nie som viac skautom. Snažím sa byť čestný v mojich skutkoch a v správaní k druhým, ako najlepšie viem.

> Čo ty a lenivosť?

Ja osobne sa vnímam ako lenivý skaut, ale bojujem s tým. Problém nie je padnúť, ale nechcieť vstať.

> Máš nejaký vzor? Kto ním je?

Náš oldskaut Pamajorán. Jeho optimizmus, nadšenie a taký skautský duch sú pre mňa povzbudením a radosťou byť skautom. Obdivujem ho, pretože napriek veku cez 75 rokov nemá problém ísť na tábor, do hôr alebo sa len tak prejsť na kaštieľ. Takí ľudia, ako je On, sú pre mňa skauti v pravom slova zmysle.