Bajo je človek, ktorý už takmer tri desaťročia pomáha držať Slovenský skauting pohromade. Mnohí ho poznajú z e-mailov, telefonátov či porád ako človeka, ktorý vždy poradí a pomôže, málokto však pozná jeho vlastný príbeh. Skauting ho priviedol nielen na Ústredie, ale aj k bluegrassu a mandolíne, s ktorou sa dostal až za oceán. Dnes skauting zažíva aj ako otec a stále v ňom nachádza to, čo ho oslovilo už ako dvanásťročného chlapca: dobrých ľudí, priateľstvá a zmysluplnú službu. Ako sa z dvanásťročného skauta stal človek, ktorého dnes poznajú skauti po celom Slovensku?
Väčšina skautov a skautiek Ťa pozná ako človeka z Ústredia, ktorý vždy poradí a pomôže. Ako si však spomínaš na svoje úplne prvé skautské roky? Čím Ťa skauting ako chlapca zaujal natoľko, že pri ňom zostávaš dodnes?
Ku skautingu som sa dostal pri nábore na škole ako 12-ročný, popri schôdzkach a výpravách ma najviac oslovilo to otvorené, pozitívne, priateľské prostredie. Asi najväčšie zážitky mám z víkendových výprav a táborov, trojdňové putovanie s naloženým ruksakom a spanie pod celtou bolo naozaj niečo nezabudnuteľné. Naozaj som rád, že mám stále zo skautingom kontakt nielen cez syna, ale keď môžem z ústredia s niečím pomôcť dáva mi to veľký zmysel keďže som si organizáciu zažil a mám obrovský rešpekt k ľuďom, ktorí tu venujú svoj voľný čas.
Si živým príkladom toho, že skauting nie je len o výpravách. Tebe napríklad otvoril dvere aj k hudbe. Ako sa stalo, že si práve v skautingu objavili bluegrass a mandolínu?
Vždy som bol fascinovaný hudbou, už od mala keď som počúval na platniach Elán, Beatles a Queen. Náš oddielový vodca hral na gitaru, spieval a mal kopu nahrávok od Nedvědov až po Bluegrass. To inšpirovalo kopu chalanov, ktorí začali hrať na gitaru. Samozrejme bol tam rýchly progress a dostali sa až k bluegrassu, ktorý je akousi inštrumentálnou nadstavbou od klasického akordického doprovodu spevu. Len s gitarami to ale začala byť nuda tak si niektorí zohnali banjo, mandolínu, basu a už sa mohli začať robiť kapely. Mne kamoš ponúkol, že má starú mandolínu tak reku že skúsim 😉
Čo Ťa na bluegrasse chytilo natoľko, že sa stal súčasťou tvojho života?
Ono je to v tej muzike nekonečné objavovanie a samozrejme to je vždy o nejakej dobrej partii ako v skaute. Časom sa začalo vystupovať a dostali sme sa aj hranice aj oceán, nahrali nejaké CD, čo je super keďže sme stále „amatéri“.
Vidíš niečo spoločné medzi hraním v kapele a fungovaním v skautskom tíme?
Tak určite. Spája to rovnaká myšlienka. Treba robiť na tom aby to fungovalo spolu a vždy treba nejakého lídra, ktorý to tlačí dopredu, má to svoje fázy, vyhorenie atď.
Hrávaš ešte niekedy pri táborákoch alebo na skautských akciách?
Áno keď je možnosť určite veľmi rád. Pri táboráku som hral naposledy keď sme boli s rodinou pozrieť zbor. Inak sme hrali koncert na CEJ24 a dávnejšie na Bratislavských skautských dňoch a iných skautských akciách.
Na Ústredí pôsobíš prakticky od jeho začiatkov. Pamätáš si, ako vyzerali prvé roky?
Áno na ústredie do Bratislavy som nastúpil pár mesiacov potom ako sa v roku 1997 vrátilo zo Žiliny. Vtedy to bola len kancelária a sklad, ja a civilkár. Nedostávali sme dostáciu od ministerstva školstva a veľa vecí bolo decentralizovaných (vzdelávačky, časopisy…).
Za tie roky si komunikoval s nespočetným množstvom dobrovoľníkov. Čo máš na práci s nimi najradšej?
Tak jednoznačne radosť mám hlavne keď im pomôžem niečo vyriešiť.
Mnohí dobrovoľníci vedia, že keď potrebujú pomoc, vedia sa obrátiť práve na Teba. Čím to je, že Ťa stále baví riešiť problémy?
Je to určite moja práca, hlavne teda vo finančnej oblasti, ale tým že tu poznám veľa procesov, tak samozrejme snažím sa pomôcť aj s niečím iným, prípadne nájsť nejaký efektívny spôsob riešenia z vlastnej skúsenosti
Tvoj syn je tiež skaut. Ako sa pozerá na skauting rodič, ktorý ho sám žije už desaťročia?
Úplne mi to dáva iný rozmer pretože viem v akom je prostredí a mám dôveru v tých ľudí ktorí tam dobrovoľníčia.
Čo by si si prial, aby si zo skautingu odniesli deti do života?
Pozitivitu, aktivitu, schopnosť riešiť prekážky a problémy, krásne zážitky a priateľstvá. Myslím si že toto všetko si naozaj deti aj odnášajú.
Keď sa obzrieš späť, čo Ti skauting dal, čo by si inde len ťažko získal?
Myslím, že je to dosť komplexný rozmer života, či už ľudia, hodnoty, dôvera samého v seba, veľa vecí.
Ak by si mal jednou vetou vysvetliť neskautovi, prečo má zmysel venovať sa skautingu, čo by si povedal?
Jednou vetou je to zrovna ťažko ale asi by to bolo, že skauting dobrým spôsobom formuje osobnosť a prináša pekné veci do života.
Predstav si, že by si sa mohol stretnúť so svojím pätnásťročným skautským ja. Čo by si mu povedal?
Úha, no neviem… že je na správnom mieste? 😉
