Keď v nedeľu, o 5.30 ráno, s Maggie a poslednými plesujúcimi balíme návleky a mašle zo stoličiek, vyberáme ruže z váz a sfukujeme sviečky na stoloch, máme pocit, že posledných pár hodín od začiatku večera uplynulo za niekoľko minút. Všetky tie predchádzajúce nákupy, výzdoba, plánovanie či organizovanie je úspešne za nami.
Síce sme, ako každý rok, nezačali načas, ale stihli sme všetko podľa plánu. Úvodné privítanie hostí, prezentácia činnosti nášho zboru za uplynulý rok a slávnostný príhovor, na konci doplnený prípitkom, to všetko patrí na našom plese k tradícii. Po dobrom a výdatnom jedle si už všetci pod stolom nedočkavo podupkávali a čakali, kedy DJ niečo spustí. Neboli sklamaní, po tradičnom valčíku nasledovali slovenské ľudovky a na parkete sa spustil riadny tanečný maratón, hádam nikto nevydržal sedieť na stoličke. Po niekoľkých tanečných kolách bolo treba nabrať dych, ovlažiť hrdlo a zrelaxovať unavené nohy. Teraz prišiel na rad náš hosť večera, ktorý nám svojimi pesničkami vytvoril neuveriteľnú atmosféru. Prišiel nám zaspievať sám Allan Mikušek. Medzi pesničkami si zaspomínal na rôzne príhody, ktoré vyvolali búrky smiechu. Na konci bol odmenený neutíchajúcim aplauzom, čo ho prinútilo dvakrát pridávať. Oddýchnuté nohy bolo treba opäť unaviť, takže sa opäť tancovalo odušu. DJ chcel ulahodiť všetkým, a preto sa hralo všeličo – oldies, ľudovky a aj to najnovšie. Ďalším bodom bola tombola. Nebolo dôležité, že väčšinu vecí do tomboly nám ľudia podarovali, naši plesujúci nenechali nič na náhodu a podporili tombolu celkom štedro. Tento rok sa nám do nej podarilo získať viacero hodnotných cien, čo sa odrazilo aj v počte predaných lístkov. Aby sme trošku ponapínali situáciu, opäť sa tancovalo a až potom sa začalo žrebovanie. Prvou cenou bol jazykový pobyt, ktorý priniesol výhercom veľkú radosť. Tým, ktorí nič nevyhrali, zase priniesol radosť polnočný bufet, kde sa stoly priam prehýbali pod kopou jedla. Vybrať si mohol hádam každý. A potom sa už iba tancovalo, tancovalo, tancovalo a opäť tancovalo až do bieleho rána.