Zostaviť plán trasy s ohľadom na všetky možné kritériá nebolo opäť jednoduché a zasa sme sa raz poriadne zapotili. Po krátkej dobe sme však mali jasný cieľ. Tohtoročnú „Tour de Tábory“ začneme na mieste, kde sme ešte neboli. Smer Horná Bzová.
Od sedemdesiateho prvého
Zvykom väčšiny zborov na Slovensku je striedať táboriská. Niektoré majú zásadu táboriť každý rok inde, iné majú svoje obľúbené miesta, ktoré už tradične obmieňajú. A práve preto nás „sedemdesiat trojka“ už v mailovom pozvaní zaujala. Zvyky väčšiny sa jej totiž netýkajú a má svoje táborisko, ako nám zborová vodkyňa Janaj napísala, už od roku 1971. Áno, áno, počítame správne. Prvý tábor bol na tomto mieste pred štyridsiatimi rokmi. Ako nám sama Janaj povedala: „Je to naše milované táborisko.“
Skauti zo 73. zboru táboria na tejto ukrytej lúčke už od roku 1971.
Záverečný boj
„Etapovka je Grépolis, čiže grécke mesto. Nachádzame sa v starovekom Grécku a našim táborom sú Atény, kde sa odohráva historický boj medzi bohmi, titánmi a ľuďmi.“ vysvetlil nám Termit, ktorý bol šéfom táborového programu. „Dnes sa tu odohrá príprava na veľký záverečný boj, ktorý sa bude konať na Olympe. Budú sa zbrojiť vojaci a zbierať materiál do skladov pre prípad dlhotrvajúcej vojny, alebo obliehania mesta.“ dodal.
Táborová škola
Počas nášho návštevného dňa sme mali šťastie a vychytali sme akurát deň, keď prebiehala táborová škola, vyplnená zväčša skautskou praxou. Táborníci si tak mohli zdokonaliť svoje zručnosti v rôznych smeroch ako napríklad práca s nožom či sekerou, výroba luku, hra na gitare, lezenie, premosťovanie atď.
Skauti zo 73. zboru táboria na tejto ukrytej lúčke už od roku 1971.
Ako po blate
Niekoľkodňový dážď, ktorý bol jednoznačných kráľom záveru školského roka a začiatku prázdnin veľmi nepomohol ku komfortu nejedného táboriska. No lúka to celkom dobre zvládala a bahnisko sa tak vytvorilo len v priľahlých zónach kuchyne, kde, ako inak, z objektívnych dôvodov zvykne byť vždy ten najväčší táborový ruch.
Expresné stavanie
Táboriť niekoľko rokov na jednom mieste má aj isté výhody, hlavne keď sa na to pozrieme z hľadiska stavania. Stačia dva dni prípravného tábora na doladenie detailov, pár kozmetických úprav, postavenie niekoľkých podsád, natiahnutie cielt a je hotovo. Tábor je postavený. No na druhej strane si asi väčšina z nás nevie predstaviť nepohnúť sa z jedného miesta, aj keď obľúbeného. Môže to byť celkom zaujímavá téma na zamyslenie počas jednej jesennej družinovky či oddielovky. Čo pre nás znamená naše táborisko? Dokázali by sme táboriť na tom istom mieste viac rokov či dokonca stále?
Vstupná brána.
Dolná Bzová
Banskobystrický kraj. Okres Detva. Táborisko s prejazdnou cestou až na lúku, niekoľko kilometrov vzdialenú od obce. Nedá sa prehliadnuť, aj keď je to menšia, v lese schovaná, lúčka s nie najrovnejším terénom. Dostatočný počet podsád, spoločne s kuchyňou a jedálňou, sa na ňu hravo zmestia. Na tomto táborisku je celkom zaujímavé, keďže je to stabilné táborisko, že má množstvo stavieb už, takpovediac, integrovaných a nie je nutné ich každoročne stavať. Brána, veža, kuchyňa či jedáleň, ba dokonca niekoľko podsád tu stoja celý rok.
Ďakujeme za pozvanie a pohostinnosť.
Foto: Marián Suvák – Punťo
