Bratislavský outdoorový kurz – Ako to vyzeralo

Reportáž
1991

Bratislavský Outdoorový Kurz je séria víkendových kurzov pre skautov a roverov organizovaná Fricom a Palčim z Bratislavy. Ich náplňou je priblíženie vybraných outdoorových aktivít pre členov Slovenského skautingu. Na kurze sú praktické a teoretické ukážky pod dohľadom školených externých inštruktorov. Každý účastník sa oboznámi s problematikou a bezpečnosťou v danej oblasti a bude vedieť prakticky realizovať, čo sa naučil. Toľko suchej omáčky a poďme nechať Lota rozprávať!

Lesnými cestičkami…

…sme si poblúdili cestou na chatu. Terén bol zaujímavý aj pre taký offroad ako je Škoda Felicia, našťastie podvozok sme nikde nenechali a nakoniec aj sme stretli Frica, ktorý nám ďalej poslúžil ako GPS.

V pohodlí poschodových postelí sme sa zoznámili navečerali a nedočkavo očakávali prvú prednášku. Po krátkej prezentácii nasledovala praktická ukážka. Každý si vyskúšal ako naviazať osmu, lodný, polovičný lodný, načo slúžia všetky tie veci, ktorých názov zabudneš po 5 sekundách. Šikovní inštruktori po chvíli dokázali naučiť aj to najväčšie nemehlo všetko potrebné na sobotné lezenie. Ako večerníček sme si pozreli nemenovanú americkú komédiu o teoretických fyzikoch… Napriek opätovným výzvam na šetrenie síl na ďalší deň debata pokračovala do neskoršej nočnej hodiny.

Budíček do sychravého rána. Odvoz pod Pajštún. Výstup na hrad. A môže sa to všetko začať. Vyfasuješ helmu a postroj. Tvoji najlepší kamaráti na dnešný deň. Máš na výber tri stanoviská. Záchrana, Lezenie, Pohyb po lane. Na ktoré pôjdeš ako prvé?

[toggle title=“Lezenie“ style=“fancy“]Privíta ťa Knedel a Kliešťo: „Tu sa nebude loziť naozaj, iba si ukážeme ako na to.“ Na začiatok ťa trochu schladia. Nasleduje ukážka, ako istiť, správne dávať expresy, čo spraviť na konci cesty, ako dole. Keďže si vo dvojici najprv istíš ty a až potom vyliezaš po menšej skale hore, Dúfaš, že si všetky finty odkukal správne a oddýchneš si, až keď stojíš oboma nohami pevne na zemi. Jeden stage za tebou, kam ideš ďalej? Ak máš už všetko za sebou pokračuj na… Tá skala je nejaká teplá[/toggle]

[toggle title=“Záchrana“ style=“fancy“]Schádzaš kúsok do lesa, na jednom strome ťa čaká kopa lán a Ondro a Palo. Vysvetľujú, že na veľkých skalách sa lozí tak, že najprv ťa istí kamarát dospodu a potom ty istíš jeho. Čo ale robiť keď sa mu niečo stane a ostane visieť na lane pod tebou? Lano nemôžeš pustiť z rúk, lebo potom by už nepotreboval žiadnu pomoc. Nasleduje ukážka jednotlivých krokov. Vyzerá to vcelku jednoducho až na niekoľko uzlov ktoré si treba zapamätať. Smiech ťa však prejde, keď sa snažíš svojho spareing partnera vytiahnuť až na svoju úroveň, aby si mu mohol poskytnúť prvú pomoc. Mierne vysmiaty pokračuješ ďalej. Ak si už zvládol všetko ideš na… Akrobatický pohyb po lane[/toggle]

[toggle title=“Akrobatický pohyb po lane“ style=“fancy“]Pod zvislou stenou majú laná natiahnuté Čičo a Frico. Spúšťaš sa v kýbliku, grigri, žumaruješ si po lane hore dole, učíš sa podstatu prusíku, blokantov a shunta. Všetko ešte v bezpečných výškach pár metrov nad zemou. Potom však ideme na ostro! Vyžumarujeme hore do peknej výšky, kde je celkom fajný pohľad dolu. Teraz ako naspäť? Jednoducho! Šak sa len musíš prepnúť na zlaňovanie, a je to. Lenže tento úkon nie veľmi príjemný v tej výške aj keď je bezpečný. Prekonávaš strach, zdvíhaš sa žumarom, cvakám grigri a odisťuješ žumar. Hotovo! Už spokojne a pohodlne zlaňuješ za kamarátmi. Pokračujeme na ďalšie stanovisko alebo na Tá skala je nejaká teplá.[/toggle]

[toggle title=“Tá skala je nejaká teplá“ style=“fancy“]Po skončení základného výcviku si priväzuješ postroj na lano, tentoraz ideš naostro, až na vrchol. Hľadáš chyty, funíš, dole sa radšej nepozeráš, pomaly naberáš metre. Na vrchole robíš štand. navliekaš kýblik, robíš prusík. Uvoľňuješ štand, nastáva chvíľa CH. Máš si sadnúť do vlastného výtvoru. Zadržiavaš dych. Prenášaš váhu do postroja, pod tebou vzduch. všetko drží. Postupne uvoľňuješ lano. Prusík sa v tvojich prstoch zahrieva. Konečne ukladáš nohy na zem. Hladina adrenalínu sa ustaľuje.[/toggle]

Ďalej sa natiahnu ešte tri ďalšie cesty. Jedna z nich končí krásnym výhľadom na Borinku a pocitom že každú chvíľu padneš. Na Slnkom zaliatej skale každý zahlási: „Tá skala je nejaká teplá!“ Do lezenie sa postupne zapájajú aj inštruktori, súťažia kto natiahne Schránky. Víťaz ešte zvládne aj Ferov komín a pomaly začína zapadať slnko. Zabalia sa laná, spoločná foto na hrade a spoločné občerstvenie v Borinke. Na chate nasleduje vedomostní kvíz, aby si organizátori overili či nás dnes niečo naučili. Úspešný deň za nami. Čas od večer po spánok sa oproti predchádzajúcemu dňu exponenciálne zmenšil.

Poklop

Tretí deň balíme do ruksakov atómbordel, helmy, a čelovky. Asi desať minút od chaty obchádzame prvú jaskyňu. Vitaj v Borinskom krase. Za potôčikom ťa čaká kanálový poklop. Pod ním Majkova jaskyňa. Navliekaš atómbordel, helmu s čelovkou na hlavu, gumáky a ide sa na to! Kovový rebrík, ok. Povrazový rebrík, trochu moc sa kýve. Ponáraš sa do tmy. Tvoje telo sa prispôsobuje malému priestoru. Ohýbaš sa, prevliekaš sa cez zúžené miesta. Klesáš hlbšie a hlbšie, pod nohami čľapká blato. Prvý väčší priestor. Ste v skupine piatich. Frico vedie. Teraz však zastal a vraví: Tu ďalej treba zvislo dole zliezť, chcete ísť alebo sa vrátime? Ak sa vraciaš tak choď na Záver ak ideš ďalej pokračuj do Pary.

[toggle title=“Para“ style=“fancy“]Postupne pod tebou miznú hlavy ostatných. Nakoniec strkáš nohy do bezodnej jamy aj ty. Koncami špičiek nahmatávaš pevné miesta a postupne spúšťaš telo nižšie a nižšie. Odrazu ti prebleskne hlavou obraz Čumila, presne ako on, trčíš zo zeme iba hlavou a ramenami. Šup a už si dole. Nasleduje úzka chodba, ozubený otvor cez ktorý sa treba prepchať. Dostali sme sa do najväčšieho priestoru jaskyne. Nad hlavou je veľká kamenná doska cez ktorú sa tiahne hrôzostrašná prasklina. Ako tam tak stojíš s ostatnými pozoruješ, že celá miestnosť je zahmlená. Para z vášho dychu zaplnila celú miestnosť. Zľakneš sa zlovestnej hmly (Záver) alebo pokračuješ ďalej? (Blato)[/toggle]

[toggle title=“Blato“ style=“fancy“]Zliezaš ešte nižšie. Rovno v skoro kolmej stene sa tkvie diera. Ďalej chodba pokračuje naľavo aj napravo. Rozhodujete sa pokračovať ďalej cez dieru v ktorej sa treba preplaziť cez zákrutu v pravom uhle. Naskytá sa ti pohľad na pekné kvaple na stene. Nasleduje dlhokánska chodba, kde sa treba chvíľami plaziť, štverať a šmýkať sa po blate. Blato začína byť všadeprítomné. Keď dosiahneš ďalšiu križovatku zisťuješ že je už čas sa vrátiť, štveráš sa hore blatovým kopčekom. Nasleduje strastiplná cesta na povrch zemský.
Táto úloha sa ukazuje komplikovanejšia než by si čakal. Našťastie Frico dáva užitočné rady ako prekonať prekážky.
Keď ťa matička zem konečne vypľuje, treba spraviť niekoľko spoločných foto a hor sa prať. V potoku máčame, perieme a plákame blatové gumené ochranné odevy, pretože z ich pôvodnej zelenej farby cez blato nie je vidieť ani kúsok.[/toggle]

Záver

Na chate sa treba ešte zbaliť, rozlúčiť a šup všetci domov so super zážitkami a o niečo skúsenejší. Po tomto kurze určite máme čo ponúknuť na spestrenie programu našich zborov. Naša vďaka patrí organizátorom.

[alert]Tento článok nie je návod ako loziť alebo chodiť do jaskýň, popisy činnosti môžu byť nepresné![/alert]