Honba za pokladom Atlantídy – 61. zbor Modrý oblak Pezinok

Reportáž
2672

Rekreačná oblasť Majdan leží na okraji Malých Karpát, v údolí riečky Parnej, asi štyri kilometre západne od obce Horné Orešany v okrese Trnava. Do tejto sympatickej lokality nás na svoj tábor pozvali skauti zo 61. zboru Modrý oblak, Pezinok.

Expandujúci zbor

V Pezinku a od tohto roku už aj v Senci, pôsobí 61. zbor Modrý oblak. Katka nám vysvetlila, odkiaľ pochádza názov ich zboru: „Na každom tábore máme aspoň zopár dní, kedy nám prší. V minulosti nás dokonca aj vytopilo. Takže preto Modrý oblak.“

V samotnom Pezinku fungujú oddiely včielok, vĺčat, roverov a koedukovaný oddiel skautov a skautiek. V Senci vznikli oddiely včielok a vĺčat. Pravidelné táborisko 61. zboru by ste hľadali márne. Vďaka dobrým vzťahom s Lesnou správou v Pezinku si nachádzajú každý rok nové táborisko.

Zapadnuté auto s materiálom

Necelý mesiac pred začiatkom tábora Modrého oblaku, bola oblasť neďaleko Horných Orešian postihnutá povodňou. Počas nej bolo okolie Majdanu, po strhnutí mosta, dokonca odrezané od sveta. Okrem znečistenej hladiny Orešianskej priehrady, nám túto prírodnú katastrofu pripomenul aj vojenský pontónový most cez miestnu rieku.

Začiatok stavby tábora nášmu štábu krásne popísal brat Gekon: „Materiál sme dovážali na takom nákladnom aute, ktoré, keď sme prišli, tak trošku zapadlo. Takže sme museli pomáhať pri vyťahovaní a tlačení.“ Zvyšok stavby potom už, podľa jeho slov, prebiehal bez problémov. Samotnej stavby tábora sa zúčastnilo asi trinásť skautov, ktorí po úvodných komplikáciách pripravili všetko potrebné pre chod tábora.

Zaujímavosťou tohto tábora sú aj niektoré technické „vychytávky“. Spomeňme napríklad karavan, v ktorom táborí ich kuchárka alebo kuchyňu vybavenú dvomi plynovými chladničkami a plynovými varičmi na prípravu jedál, ktoré by sa mohli ľahko pripáliť. O pohodlie a hlavne čistotu táborníkov sa stará aj sprcha na autobatériu, ktorá si sama ťahá vodu.

Tri národy hľadajú poklad

Na tohtoročnom tábore Modrého oblaku bolo takmer 50 účastníkov. Všetci mali spoločnú etapovú hru, v ktorej hľadali stratený poklad bájnej Atlantídy. Deti boli rozdelené do troch skupín, reprezentujúcich tri staroveké národy: Grékov, Egypťanov a Slovanov. Počas jednotlivých dní spoznávali tieto národy, ich zvyky a tradície.

Ako nám vysvetlil Mafián, dva dni tábora boli venované vždy niektorému národu. Ako Egypťania stavali všetci pyramídy a stretli sa s Faraónom, počas obdobia Grécka si prešli tvrdým sparťanským výcvikom a ako Slovania sa stretli s Perúnom a inými bohmi alebo stavali slovanské obydlia.

Skauti všetkých národov získavali každý deň jeden útržok z mapy, vedúcej k získaniu pokladu Atlantídy. Program vrcholil posledný deň tábora, kedy museli získať aj posledný kúsok. Ten však strážili Titani, a tak sa oň v tábore rozpútala bojovka.

Foto: Marián Suvák – Punťo