Ocenenie Orlí skaut je najvyšší stupeň, ktorý môže skaut v rámci programovej ponuky dosiahnuť. Hovorí veľa o charaktere a pevnej vôli toho, kto tento stupeň splnil. Preto sme sa rozhodli pridať na náš web rozhovory so skautmi, ktorí toto ocenenie získali.
34. Orlí skaut
Meno a prezývka: Vojtech Ilčík, Bača
Zbor: 54. zbor Posledného spojenectva Banská Štiavnica
Oddiel: Esgaroth
Koľko rokov skautuješ: 6 rokov
Obľúbená hra: šlengo
Kedy a ako si sa dostal ku skautingu? Aké boli tvoje začiatky?
Vyrastal som v malej dedinke pod lesom. Tatko je lesník a veľa času som s ním ako dieťa trávil v horách naokolo. Skauting sa však ku mne nedostal, no ako som neskôr zistil, skautoval som ešte predtým, ako som vedel, čo je to skauting. O skautingu som sa dozvedel až na strednej škole vďaka akordeónu a dobrému kamarátovi Mišovi, ktorý mi veľmi pomohol a budem mu navždy vďačný, že ma priviedol na prvú družinovku. On hral počas dňa jazykov na akordeóne a ja som sa, samozrejme, pridal. Dali sme sa do reči a pozval ma na prvú družinovku. Bol to krst ohňom, keď som po pol roku začal robiť podradcu vĺčatám, ktoré boli oproti mne ostrieľaní skauti. Taktiež prvý tábor bol zaberák. Zistil som, koľko zbytočností som si nabalil a ako sa správne naštelovať na latre.
Čo aktuálne robíš vo svojom oddiele, zbore, oblasti?
Momentálne študujem v Dánsku, kontaktoval som tu skautov, chodím na družinovky , pomáham radcovi družiny s programom a čerpám nápady. Zároveň som nútený rozprávať dánsky, a zdokonaľujem sa v jazyku. Som v kontakte aj s mojím domácim oddielom. Naposledy sme spolu riešili iScouta.
Kedy si sa rozhodol, že sa chceš stať ďalším Orlím skautom?
Odkedy som si o tom prečítal v Nováčikovi, tak som si hovoril, že dosiahnuť toto, by bola šupa, no nedával som tomu veľké šance, keďže som sa pridal k skautom dosť neskoro. Nepustil som to však z hlavy a stále ma táto myšlienka prenasledovala. Definitívne som sa rozhodol počas druhej vlny pandémie vzhľadom na neočakávané množstvo voľného času a možnosti dorobiť si skautský chodník spätne.
Ako dlho ti trvalo splnenie podmienok na získanie tohto programového ocenenia?
Časť podmienok som splnil ešte predtým, ako som sa definitívne rozhodol, čo bolo 4,5 roka dozadu a odkedy som sa definitívne rozhodol, uplynuli 2 roky.
Čo bolo pre teba ľahké a čo naopak ťažké pri zdolávaní jednotlivých úloh?
Počas maturitného ročníka bol skauting mojím únikom od každodennosti. Plnenie úloh a čas strávený so skautmi bol pre mňa odmena. Deň pred ústnou maturitou som vyrazil so skautským oddielom na Sitno, vypustiť paru. Veľkú časť úloh som splnil počas Líderskej školy Stromorast a Vodcovskej školy Safari (pozdravujem všetky zvery). Najťažšia bola asi úloha zo skautského chodníka, dosiahnuť počas celého tábora plný počet bodov počas ranného bodovania stanov.
Bol moment, kedy si oľutoval, že si sa rozhodol plniť Orlieho skauta?
Boli momenty, keď som bol fyzicky vyčerpaný, a hlava by aj chcela pokračovať, ale telo povedalo nie. Neľutoval som však, že som sa rozhodol plniť Orlieho skauta. Bol som skôr nespokojný so svojím zlým plánovaním, z ktorého táto únava pramenila.
Jednou z podmienok je aj získať 5 odboriek: Občan, Táborník, Kultúra, Prvá pomoc a Ochranca prírody. Ktorá ti toho najviac dala a prečo?
Z hľadiska nadobudnutého vzdelania to bola odborka Občan, pretože v porovnaní s ostatnými, som mal na splnenie tejto odborky najmenej už nadobudnutých vedomostí. A zároveň som mal väčšiu motiváciu robiť zadania z občianskej výchovy.
Aká bola najúsmevnejšia/najzábavnejšia situácia z plnenia Skautského chodníka a odboriek?
Jednoznačne môj pokus o ohýbanie prírodných zákonov, keď som chcel zohrievať náš domček na stračej nôžke (v skutočnosti boli štyri) pomocou dymu z prenosnej piecky. Riadne som rozkúril nasmeroval komín pod príbytok a veril v to, že dnu prenikne len teplo. Vtedy brat Bobok zakašľal, vystrčil hlavu, aby vypustil dym a povedal: “Vojtíík, nekúr toľko.” Nuž a odvtedy sa táto fráza so mnou ťahá. Nedá mi nespomenúť aj zážitok s bratom Buldogom, ktorý mi ukázal, čo je to rýchlo prišiť gombík. Boli sme spolu na Safari a mali orientačný beh. Prvýkrát sme mali mizerný čas, lebo som vraj robil čičmanskú výšivku počas prišívania gombíku. Druhýkrát sme mali čas o polovicu menší vďaka rýchlokurzu prišívania a technickej podpore.
Čo bolo pre teba z Rangerského horizontu najzaujímavejšie? Ktorú časť by si si rád zopakoval?
Určite projekt. Okrem toho, že sa mi spája s úspešnou maturitou, tak som mal výborný tím a môjho bračeka som presvedčil, aby robil kuchára. Boli to trojdňové olympijské hry pre dva zbory, ktoré slúžili ako príprava na tábor. Naučil som sa, na čo všetko si musí človek dať pozor počas takejto veľkej akcie a že dôkladné rozdelenie úloh šetrí veľa nervov. Mali sme šťastie v nešťastí a kuchár stihol navariť guláš skôr, ako sa zranil. Rád by som si zopakoval expedíciu do Malej Fatry. Cesta na Veľký Rozsutec bola ako stráž 4 – 6, zo začiatku peklo, ale postupne sa vyjasnilo.
Ktoré zameranie projektu (enviro, skautský, komunitný) si si vybral v Rangerskom horizonte? Prečo?
V tomto prípade si projekt vybral mňa. Pôvodne som chcel obnoviť 3 studničky, ale medzičasom som dostal na starosť naplánovať olympijské hry. Čiže som prešiel z enviro projektu na skautský.
Teraz si už Orlí skaut. Máš nejaké zaujímavé postrehy z toho, ako ťa vníma okolie?
Teraz s mojimi “rodnými” skautmi nie som v takom úzkom kontakte, aby som si mohol všimnúť nejaké zmeny, no myslím si, že stále zostanem Vojtík, čo vydymil domček na stračej nôžke a Bobka v ňom.
Kto ti bol najväčšou oporou počas plnenia Orlieho skauta?
Chcel by som poďakovať rodičom a bratom, že ma podporili a pomohli mi. Potom to boli chalani zo zboru, Michal, Martin – môj spolubývajúci, ktorý neustále dbá o moje napredovanie a robil mi spoločníka počas expedície, bratia Dudákovci, bratia Maruniakovci, Bobok, Boško, spolužiaci Matej a Zsolti. Chalani z družiny Orli. A jeda Deva.
Chcel by si niečo odkázať ostatným Orlím skautom a skautkám?
Keď som sa pýtal, čo je to česť, tak brat Rado mi povedal, ”To, keď si pevný v živote, kámo.” Takže klobúk dole, že ste pevní v živote.
Túto výzvu si už splnil. Máš nejakú novú skautskú alebo životnú výzvu, za ktorou chceš ísť?
Chodiť na čas je moja každodenná výzva. Potom taká veľmi dobrodružná, je precestovať Európu na traktore. Bude to chcieť isté expedičné úpravy a množstvo paliva, no nebudem limitovaný terénom a užijem si všetky poľné cesty.
Na ktorý skautský zážitok najradšej spomínaš?
Popíšem dva, ktoré mi teraz napadli, nedá sa vybrať jeden. Prvý, keď chalani po mňa nečakane prišli na narodeniny. Ja totiž bývam 80 km od Banskej Štiavnice. Večer o deviatej mi zaklopali na dvere a ja som vyvalil oči. Nemal som ich ani čím ponúknuť, tak som len vytiahol údené stehno z komory a klobásy. Také ľahké jedlo na večer. Potom sme si spravili výlet naspäť do Štiavnice. Dodržali sme porekadlo – večer hop, ráno rob, a ráno sme stihli ešte aj na čas vstať a ísť do školy a roboty. Druhým je Kosťova svadba v Slovinsku. To bolo čo deň, to zážitok. Prišli sme o čosi skôr a išli pozrieť aj more do Chorvátska. Mali sme so sebou kroje aj harmoniky, tak sme spravili na pláži vystúpenie, čím sme zarobili na kemp. Akurát som začal robiť cukor, takže som si stále kupoval mlieko namiesto nejakej sladkej vody. Vyzeral som ako puk, na pláži s mliekom. Ale mne bolo parádne. Najlepšia bola cesta späť v deň svadby. Čo čert nechcel, na hraniciach bola 3-km kolóna a nám nefungovala klimatizácia, takže sme čakali, kedy nás rozdrapí ako pukance v hrnci. Mali sme časovú rezervu a prišli včas. Stihli sme sa ešte aj vyštafírovať. Bolo to však tesné.
Aké skúsenosti si získal pri plnení Orlieho skauta?
Naučil som sa, že sa dá stihnúť omnoho viac, ako sa zdá, ak si to človek dobre naplánuje a hľadá súvislosti medzi jednotlivými úlohami. Aktivity potrebné na splnenie, som priamo zapájal do života, aby som nerobil veci len kvôli oceneniu. Keď som si spojil to, čo som musel spraviť s tým, že mi to pomohlo splniť bod z napredovania, tak som vlastne robil také veci, ktoré chcem. Podľa môjho názoru je toto dôležité aplikovať aj v živote.
Čo by si odkázal mladším skautom a skautkám, ktorí uvažujú o dosiahnutí Orlieho skauta?
Je dôležité rozdeliť si úlohy na maličké časti a nebáť sa začať, keď sa raz pustíte po šmýkačke rozhodnutia stať sa orlím skautom, už len ťažko zabrzdíte.
