Je to tu. 21. júna 2019 sa uskutočnil prvý spoločný NOX všetkých skautov a skautiek na Slovensku. Nevieme, koľko ľudí sa ho presne zúčastnilo, avšak dostali sme viacero príbehov a fotografií z tejto magickej noci. Predstavujeme vám teda posledný NOXeriál. Užite si ho!
18. zbor radostného Srdca Vrbov si spoločný NOX užil v hamakách.
Aj my sme sa pridali v takej light forme a komornejšej zostave. A pri zhone zbaliť sa pred omšou, kde sme sa zúčastnili, nám akosi nevydalo sa spoločne odfotiť.
Skauti, skautky a vĺčatá z Kolíňan, oddiel sv. Filipa Neriho, 45. zbor
V jeden pekný večer sa vybrala partia z 2.oddielu noxovať. Odvtedy už vedia, čo je plch, aké má roztomilé očká a aký má jemný chvostík… Ale aj tak by si ho nechcel mať v spacáku!
66. zbor Eduarda Korponaya
Bolo 21.6. a náš oddiel sa počas výpravy v Levoči namiesto obyčajného prespania v levočskej klubovni vydal na Mariánsku horu! Klubovňu, mesto a celú výpravu sme si užili, ale tým viac sa v nás odrazil jeden konkrétny zážitok a to NOX spoločne s ďalšími skautmi niekde po Slovensku.
Bolo nás 14 dievčat čo by vystačilo na základnú formu „s min. 10 ľuďmi“.
Spali sme za kostolom, aspoň nejaká neosvetlená časť. No a jednu vec treba spomenúť a to krátka návšteva (alebo prepad?) levočských skautov.
Zážitkov, najmä vnútorných, bolo teda mnoho. Pocit hviezd nad hlavami a duchovné nabitie, stúpanie o desiatej v noci popri odriekaní ruženca alebo vlastnej modlitbe/zamyslení, únava z „nekonečného“ kopca, mierny strach z neznáma v tme, ale pocit bezpečia s ostatnými Profesionálkami.
S pozdravom,
Poka, 75. zbor o.b. Jána Vojtaššáka Spišská Nová Ves
Ceruzka zo 78. zboru Tatranskí orli Poprad prežila NOX spolu s rodinou v príjemnom Chorvátsku.
Akvarelové ráno po NOX v Cortina D’Ampezzo (Taliansko).
Shaman, 89. zbor Cuprum Banská Bystrica
Tím tohtoročnej Gilwellskej inštruktorskej lesnej školy sa stretol na Táloch, kde sa venoval intenzívnej príprave letnej 10-dňovej časti. Členovia tímu ale nezabudli na piatkový NOX a spali pod hviezdami, niektorí dokonca aj cez noc zo soboty na nedeľu.
Gekon, Veve, Funo, Mafián, Vegeta
Konečne je dlho očakávaný piatok. Po celodennej práci idem pre decká do škôlky, pre manželku pred obchod a odchod na diskusiu do Prešova. Tesne pred osemnástou prichádzame do Prešova, kde som bol pozvaný na diskusiu Východoslovenskej skautskej oblasti na tému osobnosť vodcu. Milý večer v skautskom kruhu. O dvadsiatej vyrážame smer Poprad. Mňa ešte dnes čaká predsa NOX, na ktorý sa veľmi teším. Vybaliť decká, nákup a poďme do lesa.
Miesto, na ktorom som chcel spať okupujú piatkoví „romantici“ a tak mi neostáva nič iné, len sa pobrať ďalej. Po krátkom blúdení som si povedal, že vybehnem na Zámčisko. Veľmi sa mi tam nechcelo, ale vedel som, že tam budem mať pokoj. Teda som si to aspoň myslel. Vyšľapával som si to zo strany od Kvetnice. Všetko bolo mokré po výdatných dažďoch. Ale ten pokoj… Ako som kráčal lesom, narazil som na prvé odpočívadlo a vravel som si, že by som to zalomil aj tu. Ale nebolo to až tak romantické miesto. Aj napriek celodennému vyťaženiu, prekonal som vlastnú lenivosť a pokračoval ďalej. Po pár vyplašeniach vysokej som sa vyplašil aj ja. Niečo na mňa z tmy zavrčalo. Dokonca dvakrát. No nebolo mi veru do smiechu. Konečne vrchol. Po miernom poblúdení som sa dostal na Zámčisko. Nádherne rozsvietený Poprad a horizont Tatier. Šupol som sa pod prístrešok, ktorý tam je. Z časových, fyzických a iných dôvodov som chcel už konečne zaľahnúť. Ležím. Paráda. Už len zaspať. A teraz to prišlo. Komárov tam bolo asi milión. Minimálne. Polovičku som pohlušil, ale tá druhá polovička mi spríjemňovala pobyt. Ráno niečo po pol štvrtej som konečne zaspal. O šiestej som sa už balil, aby som šiel pre Peťka, ktorý mi veľmi chcel pomáhať na domčeku. Ešte krátka zastávka pri kríži, ranná modlitba a môže začať sobota. Tak donoxovania, priatelia!
Bill, Náčelník SLSK
