Košický junák Damián sa vybral na Ukrajinu a múdro sa rozhodol, že na jej horách splní ďalšiu noxácku noc.
Damián: NOX #2 – Nad 1200 m.n.m.
Druhú noc som absolvoval počas nášho tripu na Ukrajinu, ktorého som sa zúčastnil spoločne s bratom a otcom. Po úspešnom prekonaní hraníc, odmeraných pohraničiarov a zaujímavej a rozhodne nie nudnej ceste ukrajinskými vlakmi sme vystúpili v dedine Volovec na úpätí jednej z odnože ukrajinských Karpát. Tam sme započali hrebeňovku pohorím Polonina Boržava, malebného kúska zeme, poznačeného len neporiadnosťou a neporiadkom domácich. V druhý deň putovania sme odbočili na vedľajší hrebeň a vyšliapali sme na najvyšší bod pohoria – vrch Stij, týčiaci sa 1681 metrov nad hladinou mora. Popod oblaky bolo možné zahliadnuť šíre okolie, počínajúc slovenskými Bukovskými vrchmi na západe a končiac pohorím Čornohora, s najvyšším vrchom Ukrajiny – Hoverlou, na ďalekom východe. Pekný vrchol však hyzdia železo-betónové pozostatky sovietskych radarových staníc. Ako sa začalo zvečernievať, rozhodli sme sa nájsť si miesto na utáborenie. Rozhodnutie nakoniec padlo na miesto vedľa rozpadajúcej sa tehlovej budovy kúsok pod vrcholom, ktorá mohla na vyfučanom hrebeni poskytnúť aspoň aké-také závetrie. Postavili sme stan a rozdelili si úlohy, tou mojou bola príprava večere a zvyšok expedície sa podujal na nájdenie vody v blízkom strmom údolí. Uvariť kašu na ohni nie je problém, pokiaľ má človek k dispozícii varič alebo aspoň drevo, no keďže sa na hrebeni nič iné ako pláne čučoriedok nevyskytovalo, bola to celkom solídna výzva. Napokon sa však kašu na ohníku z vyschnutých kríčkov podarilo uvariť a spolu s horskými čučoriedkami bola pokrmom nie len sýtym, ale aj chutným. Druhá skupina sa však stále nevracala, a tak som pozoroval západ slnka a asi niekedy v tých okamihoch som sa rozhodol toto miesto využiť na druhú noc z programového modulu NOX. Tak som teda v ten večer usínal namiesto v stane v spacáku vo vysokej tráve, s hviezdnou oblohou nado mnou a nepríjemným vetrom všade naokolo. Noc ubehla pokojne, ráno sme sa pobalili a vyrazili sme späť na hlavný hrebeň, odkiaľ nás čakali ešte tri dni cesty. Naďalej sme prechádzali rozmanitou prírodou, stretávali sme miestnych ľudí, pozbierali sme niekoľko vriec odpadkov až sme napokon strávili poslednú noc v pastierskej chyži, z ktorej sme neskôr dorazili do mestečka Mižhiria. Tam sa naša cesta skončila a ukrajinské dobrodružstvo bolo zakončené strastiplnou cestou autobusom a neskôr vlakmi cez Mukačevo, Čop a Čiernu nad Tisou až domov.
Damián v ukrajinských horách
Sila hôr doľahne na každého
Príprava na vysokohorskú noc
Budúci utorok si môžete prečítať o skautoch z Vranova nad Topľou, ktorým sa podarilo nájsť skvelú vyhliadku.
Kompletné znenie podmienok pre voľný programový modul NOX nájdete po kliknutí na skauting.sk.
