Kniha džunglí – milý príbeh, ktorý sprevádza našich členov v ich skautských začiatkoch. Čo si ale vieme my, lídri, vodcovia, radcovia a všetci, kto deti v skautingu sprevádza, zobrať z tohto príbehu písaného v džungli?
Tmavá, pokojná noc kdesi v Seonijskej pahorkatine, kedy k vstupu do vlčieho brloha pricupitá malý, bezbranný človiečik – Mauglí. Všetci tento príbeh už dôverne poznáme – vlčia rodina sa rozhodne dieťa prijať medzi seba a touto chvíľou začína ich spoločný príbeh o dôvere a zodpovednosti. Je odteraz jedným z nich – bezsrstý, nemotorný tvor, ktorý ani nevie chodiť po štyroch, jeho vytie vyvoláva smiech a nerozumie tomu, že vychádzať v noci von medzi šakalov nie je dobrý nápad. Rakša, matka vlčica, však rozumie tomu, že tento tvor pochádza z úplne inej svorky a jej vlčie predstavy o svete sú preňho zatiaľ cudzie. Rešpektuje jeho inakosť, ktorej síce nerozumie, ale volí si cestu trpezlivosti, ktorá Mauglimu dovolí necítiť sa ako niekto, kto do vlčieho sveta nepatrí. Rodina poskytuje Mauglimu prvé, čo potrebuje – porozumenie jeho inakosti, čo by ho inak odsúdilo v džungli na smrť, a ochranu, keďže tam vonku za vchodom do brlohu ryčí nenásytný tiger Šer-chán.
Spoznávaním zákonov džungle sprevádzajú Maugliho aj trpezliví učitelia, vďaka ktorým si osvojuje návyky, nevyhnutné, aby jedného dňa mohol prežiť v džungli sám. Balú a Bagíra môžu byť pre nás obrazom múdrosti, ktorá sa nepýši, neponižuje, a pomáha Mauglimu rozvíjať sa. Aj keď dobre vedia, čo sa podľa zákonov divočiny smie a čo nesmie, chlapec môže na mnoho vecí prísť sám, pod bdejúcim dohľadom svojich opatrovateľov. Môže rásť, učiť sa chybami, za ktoré ale nie je zhodený ani trestaný, ale nie je ani zbavený možnosti spoznať dôsledky toho či oného rozhodnutia.
My, rangeri a roveri, vodcovia a vodkyne, pre vĺčatá, ktoré tento príbeh žijú ako rozprávku, môžeme naozaj byť týmito múdrymi učiteľmi a sprievodcami na ceste džungľou – ich životom, ktorý pre malé vlčatá a včielky, skautov a skautky, môže byť občas náramne zamotaný a náročný. Dajme aj im možnosť a čas ošiahať si cestu a bdejme nad nimi, kým si spomíname na časy, kedy sme aj my šaleli v liánach dobrodružstiev ako malé vlčiaky.
Prečo som šla na GILŠ 2023? Všetko má svoj čas. Najprv prijímaš, potom dávaš. Najprv sa necháš nadchýnať, potom chceš pomôcť iným pocítiť nadšenie. Najprv si vedro, potom si studňa. A síce je ešte veľa oblastí v ktorých môj čas nenadišiel, v poslednom roku som obzvlášť silno v živote precítila význam hesla „Slúžim,“ a s tým prišli nové sily a pohľad na moju rolu v skautingu. Ešte mám čo skautingu dať. A teraz ma služba napĺňa viac ako kedykoľvek predtým – fascinuje ma možnosť byť jedným článkom v reťazi budovania lepšej budúcnosti a tohto sveta. Rolu inštruktora vnímam ako kľúčovú podporu, ktorá stojí za vzdelávacími tímami, oblasťami, a sieť, ktorá pomáha udržať hnutie na správnej ceste.
Autorka: Oľga Belová – Horalka
