Minule sme hovorili, že spoločenský a enviromentálny problém je jeden a ten istý. Vidíme, že duchovno a ekológia sú teda prepojené. O čom teda ale má byť táto prepojená ekologická duchovnosť?
Na začiatku stojí nadobudnutie skutočnej slobody. Vidíme, že moderný svet a nekonečné možnosti nás automaticky nerobia šťastnými. Napriek tomu sa nechceme alebo nevieme vytrhnúť a prestať vo všetkom závisieť od „sveta“.
Pápež František to tiež opisuje: „Mnohí vedia, že súčasný pokrok a obyčajné hromadenie predmetov či potešení nedokážu poskytnúť ľudskému srdcu zmysel a radosť, ale nie sú schopní zrieknuť sa toho, čo im ponúka trh.“ (LS 209)
Dnešný svet hovorí, že slobodní sme vďaka domnelej možnosti konzumovať a kupovať čo chceme. My však spoznávame, že slobodní sme vtedy, keď nie sme zotročení materiálnom a vlastnením vecí a vieme konať dobro.
Vnútorná sloboda má potom vplyv na celý náš život. Chceme sa začať správať inak a viesť lepší život. Je to však veľmi ťažké. Aj keď vieme, čo by sme chceli robiť a čo je dobré, stále tak nekonáme. Preto je potrebné začať toto poznanie pretavovať do dobrých zvykov. Zvyky sa budujú výchovou, ktorú nám dáva rodina, naše okolie, škola, štát…
My ako skauti máme veľkú výhodu. Pri svojej výchove sa nespoliehame len na ostatných, ale sme schopní ju vziať do vlastných rúk. Vieme sa sami usilovať budovať dobré zvyky, kontrolovať sa a zlepšovať sa.
V čom konkrétne? František píše, ako sú ľudia v rodinách vychovávaní k ekologickej spiritualite: „V rodine sa učíme žiadať o dovolenie bez spupnosti; povedať „ďakujem“ ako prejav úprimného ocenenia vecí, ktoré dostávame; ovládať agresivitu a chamtivosť a prosiť o odpustenie, keď sme urobili niečo zlé. Tieto malé gestá úprimnej zdvorilosti pomáhajú budovať zdieľanú kultúru života a úctu k tomu, čo nás obklopuje.“ (LS 213)
Toto všetko nemusia kontrolovať a učiť iba rodičia, či radca. Vieme si to na sebe všímať sami a tak sa zlepšovať.
Netreba si myslieť, že toto úsilie nezmení svet. Tieto skutky šíria dobro v spoločnosti, ktorá vždy prináša plody presahujúce to, čo možno konštatovať, pretože vyvolávajú v lone tejto zeme dobro, ktoré má tendenciu sa stále a neviditeľne šíriť. Toto správanie nám navyše vracia zmysel našej dôstojnosti, vedie nás k väčšej existenciálnej hĺbke, umožňuje nám zakúsiť, že život na tomto svete stojí za to.
Laudato si 212
- Aktivity na družinovku i pre jednotlivca si môžete stiahnuť tu.
Autor: Radovan Marcinčin, br. Kaľo
