Veda a technika sú v našej dobe skutočne úžasné. Vyriešili hromadu problémov, ktoré boli v minulosti stále prítomné, a ponúkli mnohé nové možnosti, o ktorých sa ľuďom v minulosti ani nesnívalo. Musíme súhlasiť s pápežom Františkom, že ,,Technológia poskytla liek na množstvo ziel, ktoré človeka sužovali a obmedzovali. Nemôžeme si nevážiť dosiahnuté pokroky a neďakovať za ne, predovšetkým v medicíne, strojárstve a komunikácii.’’ (LS 102)
Zdá sa však, že ochrana prírody často vyžaduje ísť proti technológiám a pokroku. Čo si teda vybrať, ak je technika proti prírode? Máme sa vrátiť do jaskýň, aby sme ochránili prírodu? František v encyklike odpovedá tým, že hľadá, kde je koreň ekologickej krízy. Problém nie je v samotných technológiách. Problém je v tom, že nám ponúkajú moc, ktorú často nevieme správne používať. Dnešný človek ,,môže disponovať povrchnými mechanizmami, ale chýba mu solídna a náležitá etika, kultúra a spiritualita, ktoré by mu skutočne poskytli hranice a udržali ho v rámci zreteľného sebaovládania.’’ (LS 105) Mali by sme sa teda vedieť odpútať od techniky vtedy, keď nás zotročuje alebo keď ju nevieme správne použiť.
Na druhej strane ani ochranu prírody nemôžeme postaviť ako prvú prioritu a všetko ostatné zahodiť. To je falošná environmentalistika. Stále je potrebné myslieť na ľudí. ,,Nie je možné presadzovať vzťah k životnému prostrediu bez ohľadu na vzťah s ostatnými ľuďmi a s Bohom.’’ (LS 119) Ochrana prírody musí byť vždy spojená s budovaním dobrých vzťahov. ,,Neexistujú dve oddelené krízy, teda kríza životného prostredia a kríza spoločenská, ale je len jedna a komplexná spoločensko-environmentálna kríza.’’ (LS 139)
Venujme sa teda viac našim priateľstvám, rodinám a spoločenstvám – družinám. Ak nám bude naozaj od srdca záležať na druhých, budeme prirodzene chcieť chrániť aj naše spoločné prostredie. Ak ochranu prírody odstrihneme od ľudí, stane sa prázdnou a bezcieľnou. Skončili by sme vlastne rovnako, ako keby sme pozerali na svet len cez technológie.
Keď hovoríme o ,,životnom prostredí’’, máme na mysli aj jeden zvláštny vzťah, totiž vzťah medzi prírodou a spoločnosťou, ktorá ju obýva. To nám bráni považovať prírodu za niečo od nás oddelené alebo za jednoduchý rámec nášho života. Sme do nej včlenení, sme jej časťou a zároveň nás preniká.
Laudato si 139
- Aktivity na družinovku i pre jednotlivca si môžete stiahnuť tu.
Autor: Radovan Marcinčin, br. Kaľo
