Skauting a duchovný rozvoj 1/2

Do rúk sa nám virtuálne dostáva slovenský preklad ďalšieho dokumentu Svetovej skautskej organizácie (WOSM) zaoberajúceho sa duchovným rozvojom. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jeho druhý bod. Opisuje situáciu, v ktorej sa nachádzajú mladí ľudia dnešných čias a jej vplyvy na vnímanie duchovnej reality. Tento stručný náhľad nám pomôže neskôr lepšie pochopiť úlohu skautingu pri formovaní mladých ľudí v oblasti duchovného rozvoja.

V úvodnej časti sa dokument venuje niekoľkým základným terminologickým prvkom: výchova a rozvoj, duchovno, náboženstvo. Ide o pomerne rozsiahlu analýzu a výklad pojmov, ktorý si, pre objasnenie pojmov a rozšírenie obzorov, odporúčame prečítať. Tejto téme sme sa venovali aj tu.

Mladí ľudia v súčasnosti a náboženský/duchovný rozmer

Kríza je slovo, ktoré podľa mňa celkom dobre vystihuje časť dokumentu, ktorá pojednáva o náboženskom/duchovnom rozmere súčasných mladých ľudí. Dokument síce vznikol v rokoch 2000-2001, no tvrdenie, že mládež je komplexná, pluralitná, veľmi rozmanitá a nejednotná dosť dobre vystihuje aj mládež dnešnej doby.

Pohľad mladého človeka na vlastný život a chápanie náboženského/duchovného rozmeru sú nesmierne ovplyvňované viacerými vonkajšími faktormi, medzi ktoré patria prostredie, spoločenské postavenie, dosiahnuté vzdelanie či kultúra. Tu sa zdá, že prežívanie mladých ľudí by malo byť automaticky odlišné najmä na základe ich geopolitickej príslušnosti. Dokument prináša aj zaujímavý stručný prieskum zahniezdenia hlavných náboženských skupín po celom svete, rozdelený na kontinenty a hlavné geopolitické skupiny.

No predsa nájdeme dosť veľa prvkov, ktoré sú spoločné pre súčasnú mládež naprieč celým svetom a vyplývajú práve z charakteru historického obdobia, v ktorom žijeme. Nachádzame sa totiž v období veľkej sociálnej, politickej, ekonomickej a technologickej zmeny. Dnešní mladí ľudia sú hybnou silou, príjemcami a zároveň obeťami tejto zmeny. Globalizované prostredie so sebou prináša viacero pozitívnych, ale aj negatívnych vplyvov. Pragmatická, konzumná a materialistická atmosféra prehlbuje krízu doby, „v ktorej všetci dúfajú, že v spoločnosti budú hrať aktívnu úlohu, všetci veria v lepší život a v neposlednom rade, hlboko v srdci túžia po šťastí.“

Niekoľko základných otázok o náboženstvách a prúdoch duchovných myšlienok v modernom svete

Dokument si v tejto časti kladie niekoľko naozaj zaujímavých otázok. Vyberáme pre vás tie najpodstatnejšie. Rola náboženstva a príslušnosť k nemu je rozdielna a spojená s tradíciou a kultúrou jednotlivých krajín a oblastí. Všetky tri najväčšie monoteistické náboženstvá (veriace v jedného boha) v súčasnej dobe vedú zápas s dvomi čiastočne protikladnými prúdmi. Jedným z nich je progresívny, ktorý sa snaží vieru a etiku modifikovať a zapasovať do moderného sveta. Druhým je integralistický (fundamentalistický) snažiaci sa o zachovanie všetkých tradícií tým, že odmieta všetky takzvané „zhubné“ a „negatívne“ aspekty „modernizmu“.

Zaujímavý je aj pohľad na rolu ateizmu, agnosticizmu a humanizmu v dnešnom svete. Prvý smer prináša myšlienku úplnej absencie boha, druhý hovorí o nemožnosti uchopiť transcendentnú (nadprirodzenú) realitu rozumom. Humanizmus je zas akýmsi „náboženstvom ľudskosti”.

Ďalším aspektom, ktorý vstupuje do pochopenia situácie, je takzvaná „privatizácia“ náboženskej viery, ktorá spôsobuje migráciu ľudí od náboženstva ako inštitúcie k vnímaniu náboženstva “len” ako intímnej citovej záležitosti.

Posledným postrehom v mozaike je otvorenosť dnešnej doby pre rôzne nové duchovné a pseudovedné prúdy. Ľudia v túžbe po tajomstve a mystike rozširujú „supermarket náboženstiev“ o nové spôsoby hľadania vlastnej duchovnej podstaty.

Poznámky k súčasnému náboženskému/duchovnému svetu mladých ľudí

Individualizácia je fenomén vedúci mladých ľudí do dospelosti chodníkmi, na ktorých sa jednotlivec stáva stredobodom vlastného príbehu a postupne odmieta zaužívané modely a ustálené vzory. Niektoré dopady, ako sú sebarealizácia, rozvoj osobnosti a sebausmerňovanie sú pozitívne. Niektoré, ako napríklad egoizmus, narcizmus či egocentrizmus, negatívne.

Mladí ľudia sú tak trochu “zmietaní” medzi duchovnou vnímavosťou, ktorá im je prirodzenou potrebou a kultúrou povrchnosti, ktorá ich od nej odťahuje. Stráca sa schopnosť pochopiť samých seba z historickej perspektívy a nachádzať skúsenosti v spoločenstve ostatných generácií, prírody, zvierat, každodennej múdrosti…

Spomenúť treba aj takzvanú homogenizáciu vnímania času, pri ktorej ľudia strácajú vnímanie rozdielov medzi rôznymi etapami času (zábava/práca, noc/deň, všedný/slávnostný deň). A zároveň aj strácajú schopnosť vnímať blízkych ľudí (fyzicky). Slová ako „komunita“ a „sused“ menia svoj význam. Odborníci veria, že tento fenomén sťažuje mladým ľuďom objavovanie zmyslu života.

Skreslené a desakralizované vnímanie sexuality cez prizmu moci, vlastníctva, pôžitku a spotreby môže viesť k strate schopnosti vytvárať pevné a trvácne vzťahy.

Prevládajúca tendencia smerom k etickému relativizmu a spotrebiteľskému zmýšľaniu spôsobená spoločenskou kultúrou komplexnosti a polycentrizmu zas láka k pragmatickému a bezcieľnemu prežívaniu života.

Nasledujúca tabuľka slúži na prehľad trendov v tejto časti dokumentu a ich dôsledkov na vnímanie duchovného/náboženského rozmeru mladými ľuďmi.

Ako na krízu duchovného prežívania mladých ľudí odpovedá skauting? Aké boli ideály a nosné myšlienky zakladateľa skautingu v oblasti duchovného rozvoja a kadiaľ sa má uberať zmysluplný skautský duchovný program? Na to sa pozrieme v pokračovaní tohto článku.

Slovenský preklad dokumentu, z ktorého vychádzame si môžete stiahnuť tu.