Tí, ktorí poznajú kresťanskú veľkonočnú tradíciu opísanú v evanjeliách vedia, že k nej patrí aj strach a neistota. Bol to strach a neistota apoštolov, ktorí po ukrižovaní ich Majstra a Učiteľa zostali sami, za zatvorenými dverami. Osamotení, bez Ochrancu a Vodcu, uprostred sveta, ktorý znegoval ich trojročné snaženie a zázračný čas strávený v škole Ježiša z Nazaretu. Bol to strach a neistota Veľkého piatku a Bielej soboty. Tento strach a neistotu prerušila správa Veľkonočnej nedele o prázdnom hrobe ich Pána. Vystriedalo ich zneistenie. Tradícia hovorí, že po prvotných správach o stretnutí so Zmŕtvychvstalým prišiel k nim cez zatvorené dvere sám Ježiš a povedal im: ”Pokoj vám!” To bolo to prekvapenie. Ježiš žije a dáva im nové poslanie, aby boli svedkami jeho zmŕtvychvstania. To je také krátke zhrnutie veľkonočných udalostí.
Aj my zažívame strach a neistotu. Keď nie z Ježišovej smrti, tak isto z našej smutnej karanténnej skutočnosti, z toho, že nevieme čo bude ďalej, dokedy to potrvá. Prežívame skutočnosť spoločenstva za zatvorenými dverami a čakáme na dobrú zvesť, ktorá upokojí naše srdce.
Istý americký učiteľ rozprával študentom o tom, ako strávil víkend. Bol na svadbe a zaujala ho kázeň, v ktorej kňaz rozprával o ľuďoch, ktorí svoje problémy delia do dvoch skupín. Do tej prvej patria ozajstné problémy, napríklad smrť blízkej osoby, alebo ak sa stane niečo, čo sa už nedá zmeniť. Všetky ostatné udalosti patria do druhej skupiny, ktorú považujú za challenge – výzvu. Kňaz zakončil svoju kázeň slovami filozofa Jima Rohna: “Neželajte si, aby to bolo ľahšie, želajte si, aby ste boli lepší. Neželajte si menej problémov, želajte si viac schopnosti. Neželajte si menej výziev, želajte si viac múdrosti.”
Čas, ktorý teraz prežívame, so všetkými ťažkosťami a obmedzeniami sa môže pre nás stať akousi požehnanou premenou. Má to byť náš challenge, naša výzva. Niektorí prorokujú, že po karanténe bude všetko iné. Že upustíme od prehnaného aktivizmu a začneme žiť skutočnejšie a hlbšie. Možno prišiel čas našej premeny. Strach a neistota boli súčasťou prerodu apoštolov, ktorí sa mali z učeníkov premeniť na svedkov. Zatvorené dvere sú pre nás výzvou nerobiť iba aktivity, ktoré by mali robiť skauti, ale naše aktivity prežívať ako naozajstní skauti. Z povrchu do hĺbky. Od učeníka a žiaka k svedkovi.
Nech sa teda stane tento Koronačas našou veľkonočnou obrodou! Možno v nej dozrejeme a staneme sa príjemným prekvapením pre svoje okolie.
Martin Raškovský – Veľký Medveď
Predseda Duchovnej rady Slovenského skautingu
