S odstupom času, keď už veci nie sú až také samozrejmé, ako bývavali, si uvedomujeme, že nám niečo chýba. Ešte pred rokom boli chvíle, kedy neexistoval týždeň bez družinovky, či víkend bez výletu alebo nejakej inej skautskej akcie, chaty. Čas ide stále neúprosne dopredu a my ideme s ním.
Však stále je v nás niečo, čo nám nedovolí na nič zabudnúť.
…puto. Pred 154 rokmi, presnejšie 22. februára 1857 sa narodil zakladateľ tejto obrovskej „väzby“, ktoré nám neumožní, v dobrom slova zmysle, nikdy odísť. Vďaka skautským ideám, ktoré začali tak dávno, sa stále snažíme prikladať ruku k dielu a posolstvo posielať ďalej, i keď je aktivita nižšia a času možno o čosi menej. Vždy sa však nájde chvíľa, ktorú venujeme naspäť, a tým sa snažíme vrátiť to, čo nám bolo dané.
Jednou z takých chvíľ je aj Deň sesterstva. Oslavuje sa v dátume zloženého zo samých dvojok, konkétne 22.2. Magický dátum je symbol narodenia Bí-Piho, no i jeho ženy – Olave, ktorá svetlo sveta uzrela o niekoľko rokov neskôr, no v rovnaký deň, z hľadiska čísel.
Každý rok koncom druhého mesiaca, chladného februára, sa oslavuje Deň skautiek, sesterstva, vďaky, premýšľania… Skautky z celého sveta vnímajú spomínaný deň s obrovskou úctou. Vedia, že niekde na druhej pologuli existujú ďalšie sestry, ktoré síce možno ešte nikdy nevideli, ale majú spoločnú myšlienku – skauting.
Nezáleží na rase, náboženstve, mieste… skúste si len spomenúť. Na krátku chvíľu sa zastaviť a možno poďakovať za všetko, čo sme dostali. Za puto, ktoré nás spája a za chvíle, na ktoré sa nikdy nezabúda.
