„Dvakrát klikni, napíš adresu tej webovej stránky a daj ENTER“
„Hmmm… a na ktorý obrázok to mám kliknúť?“
„Na taký oranžovo modrý. Líška je tam nakreslená. A Firefox napísané…“
Nepripomína vám táto drobná konverzácia niečo? Aj áno, že? Nebodaj vašich rodičov, starých rodičov alebo príbuzných vychovávaných ďaleko od nových výmyslov techniky. A teraz, keď je všetko prístupné na pár kliknutí myškou či klávesnicou, sú z toho celkom dobre zmätení.
Vravíte si, no kto si už len v dnešnej dobe nevie zapnúť internet, napísať e-mail či SMS-ku? Je fakt, že existuje veľa kurzov pre starších, ktorí nie sú s touto modernou technickou dobou ruka v ruke. No aj napriek tomu je tu stále dosť veľké množstvo rodičov či deduškov, ktorí sú odkázaní na pomoc nás mladších.
Hneď mi to evokuje spomienku na jednu cestu vlakom, kedy si ku mne do kupé prisadli dvaja ľudia. Starší deduško a pravdepodobne jeho vnučka asi v mojom veku. Deduško sa rozhodol ísť písať SMS-ku. No mali ste vidieť vnučkin pohľad! Vedela, že to bude ťažký oriešok. No nakoniec to spoločnými silami zvládli a SMS bola úspešne odoslaná.
Napadajú mi len dve slová. Ochota a tolerancia. Je dosť dôležité, aby sme nezabúdali, že oni nevyrastali v dobe internetu a chatu, kde sú informácie či kamaráti takmer vždy na dosah ruky. Tak možno len zatnúť zuby a pustiť sa do „zložitého“ vysvetľovania. Urobiť dobrý skutok a pomôcť. Veď sami nevieme, čo bude o 30-40 rokov, kedy nám možno budú naše vnúčence vysvetľovať ako „nakopnúť“ ten teleportovací stroj.
