Švédska skautská organizácia „Skauti a skautky Švédska“ organizuje každoročne dve až tri expedície Explorer Belt a posledná výprava na Slovensko sa konala v r. 2002. Začuli sme volanie Tatier, tak sme sa rozhodli, že je čas na návrat. To, že môžeme na relatívne malom území ponúknuť skautom toľko prírody, histórie a kultúry sa jednoducho oplatí. Takisto, ja myslím, že vy máte krásny jazyk. Jednou z výhod cestovania v strednej Európe je, že všetko je na švédske štandardy dosť blízko. Bolo by hlúpe nevyužiť to v náš prospech, takže sme sa rozhodli, že pocestujeme vlakom a umožníme našim skautom začať výpravu v štyroch rôznych krajinách: na Slovensku, v Maďarsku, Rakúsku a Českej republike.
Zo Švédska sme odišli 22. Júna. Prvú noc sme strávili v Prahe, lebo cestovanie vlakom zo Švédska predsa len trochu trvá. Po veľmi rýchlej prehliadke mesta sme šli spať. Na ďalší deň sme sa rozdelili do štyroch družín. Jedna šla do Brna, jedna do Viedne a jedna do Budapešti. Ja som vzal svoju družinu do Dúbravky v Bratislave. Privítala nás tam skupina roverov zo zboru Biele Delfíny.
Nasledujúce ráno sa výprava začala. Skautov sme vysadili mimo miest, v ktorých sme nocovali. Nevedeli, kde sú, ani kam idú. To bola prvá úloha, ktorú mali vyriešiť. Keďže cieľom bola Nitra, skauti museli prejsť cestu zo štyroch krajín, prv než sa o desať dní stretnú s nami vodcami.
Jednou z tých zaujímavejších stránok expedície Explorer Belt je, že skauti si nemôžu platiť ani za teplú stravu, ani za ubytovanie. Nájsť ubytovanie v krajine, ktorej jazyk neovládate, je zaujímavá úloha, ktorú musíte riešiť každý jeden deň. Očividne je jednoduchšie nájisť si ubytovanie tak, že poprosíte o pohár vody, ako si to rýchlo uvedomilo viacero skautov. Často však skautom ponúkli úplne neznámi ľudia nielen ubytovanie zadarmo, ale aj večeru. Je to skvelý spôsob spoznávania cudzej kultúry. Keď budete mať šancu vyskúšať to, len do toho!
Nitra je pekné mesto, ale skauti sú aktívne tvory, preto sme naplánovali aj cestu po západných a stredných častiach Slovenska. Našou prvou zastávkou bol Trenčín a kúpele Trenčianske Teplice, kde si skauti mohli oddýchnuť a umyť sa po turistike. Stretli sme sa s Aninou a Magdou z 87.zboru z Trenčína, ktoré nám urobili prehliadku mesta a vzali našich skautov navečer do svojho tábora.
Žiadna veľká cesta okolo Slovenska nie je kompletná bez návštevy Vysokých Tatier. S Kriváňom na pozadí sme pri Štrbskom Plese absolvovali ceremóniu, na ktorej sme odovzdali príležitostné nášivky za účasť. Odtiaľ sme pokračovali do Vrútok a Martina. Vo Vrútkach sme strávili dve noci a navštívili sme Martinské hole a skanzen pri Martine.
Prv, než sme odišli späť do Bratislavy, sme sa ešte natlačili do raftov na rieke Hron v okolí Banskej Bystrice. Po viac ako dvoch týždňoch v mestečkách a dedinkách skauti vysoko ocenili pulz veľkomesta.
Záverečná ceremónia tohto podujatia sa konala na Slavíne, kde všetci skauti dostali špeciálne opasky. Toto bola skôr neobvyklá situácia, keďže sa zvyčajne nájde pár skautov, ktorí nesplnia kritériá na získanie opasku. Predtým, než sme sa vrátili do Švédska, zastavili sme sa ešte na jednu noc v Prahe. Celkovo to bola úžasná expedícia. Skauti sa z výletu veľmi tešili a ja sa teším z toho, že väčšina z nich má radšej Vineu než Kofolu. Práve tak to má byť.
Ešte raz by sme sa chceli poďakovať všetkým vám, ktorí ste nám pomohli počas našej expedície. Skautom z Dúbravky, Nitry, Piešťan, Trenčína, Vrútok a Banskej Bystrice: vďaka! Ste ako anjeli bez krídiel!
Zážitky účastníkov
Dobrodružstvá skupiny „Vlak behá“
„Naša družina začala za Budapešťou. Na štvrtý deň sme prekročili slovenské hranice a objavili sme sa pred kostolom v malej dedine, kde sme „odpočúvali“ kázeň v maďarčine. Po kázni nás kňaz zavolal pozrieť si kostol. Nevedel po anglicky, iba maďarsky a nemecky. Nehovorili sme ani po nemecky, ani po maďarsky, tak sme mu len tažko rozumeli. Našťastie Torbjörn zachytil, že použil aj latinčinu, ktorú aj on ovláda – a na kňaza to urobilo taký dojem, že sa nám rozhodol ukázať najsvätejšiu relikviu kostola, repliku koruny svätého Štefana. Torbjörn, ktorého fakt vážne zaujímajú dejiny, mal ešte aj hodiny potom na rukách zimomriavky.“
Calle & Torbjörn
Dobrodružstvá skupiny „Bude to fajn“
„Johan nás vysadil neďaleko Detvy. Hory sú krásne, ale už po pár dňoch unavujúce, hlavne keď vonku bola teplota 30°C. Rozhodli sme sa, že pôjdeme smerom na Banskú Štiavnicu. Noc predtým, než sme tam dorazili, sme stretli fakt milého chlapíka. Prenocovali sme u jeho rodiny a na ďalší deň nás odprevadil celých zvyšných 20 km do Banskej Štiavnice, len preto, aby nám ukázal cestu. Keď takto cestujete, skutočne stretnete dobrých ľudí.“
Veronika & Linnéa
Dobrodružstvá skupiny „New Age“
„Naša cesta začala za Brnom. Sú tam veľmi milí ľudia. Raz poobede sme stretli Čecha, ktorý povedal, že by nám na noc veľmi rád ponúkol miesto vo svojom byte, ale že to nie je možné. Namiesto toho nám dal kľúče od domu, ktorý vlastnil. Normálne postele ani vírivku sme na našej ceste neočakávali, ale páčilo sa nám to.“
Kajsa & Frida
Dobrodružstvá skupiny „Strč prst skrz krk“
„Viedeň je impozantné mesto. Po tom, ako sme zažili jeho atmosféru, bolo zvláštne, keď nás vysadili uprostred ničoho a my sme sa snažili nájsť cestu do Nitry. Je to dlhá trasa a cesty sú nemilosrdné. Oskarovi sa zapálila päta a museli sme stráviť dve noci v Bratislave, než sme mohli pokračovať ďalej. No nakoľko kráčať s ruksakom na chrbte už pre Oskara neprichádzalo do úvahy, musel si od jedného z vodcov požičať vozík. Asi to vyzeralo dosť hlúpo, keď sme takto putovali krajinou medzi Trnavou a Nitrou.“
Petter & Oskar
Stručné fakty
Švédska expedícia Explorer Belt sa skladá z dvoch častí: pochodu dlhého 160 kilometrov, ktorý skauti absolvujú vo dvojiciach a po ňom prehliadka samotnej krajiny. Expedície sa vždy konajú v niektorej z európskych krajín – okrem severských. Každá expedícia pozostáva zo skautov z celého Švédska, ktorý sa zvyčajne nepoznajú. Na to, aby získali „opasok“ musia skauti prv než dorazia do cieľa splniť sériu úloh, a samozrejme prejsť pešo určený úsek.
Facebook stránka Explorer Belt Slovakien 2015.
