Som učiteľka druháčikov na ZŠ. Som učiteľkou, ktorú baví jej práca. Viete, čo riešim najčastejšie? Odreté kolená, privreté prsty, hrče na čelách…
Vďaka 33-hodinovému kurzu, ktorý som prvýkrát absolvovala pred troma rokmi v Osrblí, som sa stala zdravotníčkou na škole, v ktorej učím. Aj predtým som bola aktívnou účastníčkou všetkých možných krúžkov prvej pomoci ale žiaden z nich mi nedal tak veľa ako 33-hodinový kurz s členmi a inštruktormi SAZ. Vďaka situáciám, ktoré sme tam riešili, som vedela, ako postupovať pri prvom epileptickom záchvate štvorročného dievčatka. Záchranárom som povedala, že mám 33-hodinový kurz od SAZ-ky. Vraj by tam malo chodiť viac ľudí. ,,Skauti tam chodia“, vravím im.
Je priam neuveriteľné, čo všetko sa dá stihnúť za necelé štyri dni. A išlo to so mnou do života… Na tábore pri poštípaní detí osami som mala pred očami Jašku, ako nám hovorí o alergických reakciách. Na školských schodoch pri skrútenom chlapcovi som si pripomínala BigFootove slová o fixovaní zlomeniny.
Je pravda, že človek sa najviac učí, keď niečo vidí, počuje, ale aj to sám robí.
S vďakou som myslela na všetky tie stresové situácie, ktoré sme si cvičili, keď mi počas matematiky vtrhla do triedy pani učiteľka s bledým dievčaťom, ktoré malo divne vykrútené a modré zápästie. Musela som fixovať zápästie, upokojovať zjavne vystresovanú pubertiačku a ešte viac vyľakaných 21 drobcov za lavicami, z toho jeden bol vracajúci na záchode so zrejmou virózou.
S akou vďakou myslievam na všetkých, ktorí si zničili a dotrhali oblečenie, ležali na zemi ,,v kaluži krvi“ len preto, aby sme sa niečo zážitkovo naučili. Za všetko, čo sa mi podarí správne vyriešiť, vďačím SAZ-ke!
,,Pani učiteľka vy ste zo sanitky?“ opýtal sa ma môj žiačik po obviazaní krvácajúcej nohy.
,,Nie, mňa učili prvú pomoc skauti, takí špeciálni, takí záchranári!“
,,Pánečky aj ja chcem byť skaut, pani učiteľka!“
Takto sa robí nábor vĺčat.
Po troch rokoch mi prišiel mail od Katky zo SAZ-ky. Pozvánka na doškoľovací kurz. Aj som zabudla, že mi skončila platnosť. Skoro som odpadla. V dnešnej sprostej dobe, kde každý myslí len a len na seba a na to, čo všetko má stihnúť, mi príde upozornenie, že mi končí platnosť certifikátu. To len tak nezažiješ, to sú proste skauti! Presnejšie SAZ-ka!
Bola som rozhodnutá ísť za každú cenu, aj keby som mala ujsť zo školy. A bola som! A bol to znovu nezabudnuteľný zážitok a znovu som počúvala s otvorenými ústami. Ktovie, čo všetko využijem. Viem, že na nič z toho, čo som tam zažila, nezabudnem! Situácie z prvého kurzu som si pamätala 3 roky a využila som ich pri reálnych situáciách v mojom živote. Situácie, prednášky a zážitky z druhého kurzu si nesiem každý deň so sebou. A spolu s nimi aj veľkú vďačnosť Jaške za jej trpezlivé odpovede na naše otázky, BigFootovi za jednoznačné a presné pravidlá ošetrovania bez zbytočných omáčok a s praktickým skúšaním, Marekovi za jeho sarkazmus, ktorý nám pomáhal držať sa nad vecou, Zuzke, ktorá zvládala dvoch malých šibalov, varenie a ešte nám ochotne vysvetlila všetky, nielen doktorské termíny, Ľubkovi, ktorý nás do jednej v noci učil správne resuscitovať, spievajúc si pritom Rolničky ale aj Katke za včasné a dôležité informácie, ako aj všetkým ostatným za ich profesionálne vedomosti a za podanie týchto vedomostí laikom. Napr. jednej učiteľke, ktorej slovko ĎAKUJEM príde akési nepostačujúce…
Teraz chodia moji drobci po chodbe a vravia tým, ktorí sa naháňajú: ,, Nebehaj, lebo naša pani učiteľka bude mať s tebou robotu. Ale vieš čo? Keby si sa náhodou zlomil, ona ťa vie napraviť, bola na namakanom kurze so skautami!“
Čo dodať?
VĎAKA a odporúčam všetkým!
Sokolie oko
152. zbor Javorov
Ilustračné foto: facebook SAZ
