Už začiatok tejto výbornej akcie bol záhadou. V piatok poobede sa všetci skauti, ktorí mali namierené na Bielu Stuhu pozbierali, nastúpili na vlaky a autobusy a vyrazili. Ale čo sa nestalo? Kto bol v ten deň v Hronskej dúbrave potvrdí, že akýkoľvek spôsob dopravy do Banskej Štiavnice bol problematický, skoro nemožný. Bola snehová kalamita a stromy popadané na ceste a na koľajniciach. No ale my, ako správni skauti, odniekiaľ sme zohnali sekery a presekali stromy na koľajniciach. A do Banskej Štiavnice sme sa dostali v sobotu o druhej ráno… Tí šťastnejší, čo prišli autobusmi, už v piatok večer okolo desiatej. Nuž, organizátori vedia, prečo tento rok dali tému Magické patálie…
Ráno sme sa zobudili, rozcvičili, zoznámili a rozdelili do tímov. Ak poznáte knižky od Terryho Pratchetta, alebo aspoň film, tak každý tím symbolizovala jedna z jeho postáv. Bola tu Smrťova Garda, Patricij´s Inteligence Agency, Rád striebornej hviezdy, Bosorky, Drakojazdci, Barbari, Cestovatelia… Zoznámili sme sa s našou postavou a podľa návodu, ktorý sme dostali, sme sa mali vydať po stopách veľkého Oktáva. Tie nás vyviedli až za mesto na rôzne stanoviská, kde sme museli vyriešiť rôzne problémy, ktoré Oktávo spôsobilo… Podarilo sa nám to úspešne zvládnuť a poobede nasledovala mestská hra po Banskej Štiavnici. Potrebovali sme skompletizovať zaklínadlo, pretože kúzelná kniha Oktávo stále vystrájala a bolo treba ju upokojiť. Od rôznych podivných ľudí sme dostávali postupne indície, zatiaľ čo nás povestní Ankh-Morporskí zlodeji okrádali a vrahovia zabíjali. Večer bol voľný program a každý sa mohol zabaviť podľa chuti, od Cestománie cez Risk až po čajovňu. Len pripomeniem, že vonku bolo naozaj vééľa snehu…
V nedeľu doobeda bol menší výletík na Červenú Studňu. Cez hory, cez doly, cez kopce a kopce snehu… Ale ten úchvatný výhľad… Na mieste sa konali už pre Bielu Stuhu tradičné športy. Nechýbalo šmýkanie na igelitoch, preťahovanie lanom v polmetrovom snehu, bežkovanie, futbal (tak schválne, kedy ste sa ho naposledy hrali tak, že ste namiesto lopty odkopli dve kilá snehu?) a iné zaujímavé aktivity. Za každú mohli tímy samozrejme získať body do hry. Tiež bola možnosť staviť svoje body na výsledky truhlojazdy a tým ovplyvniť svoj konečný bodový stav.
Po obede v skautiaku nastal mierny zmätok, pohybovali sa v ňom všetky možné postavy z nášho príbehu. Mohli ste tam stretnúť Mrakoplaša, barbara Cohena, Patriciho, ale aj Smrťa alebo drakopani. Stráže dokonca museli potlačiť vzburu. V týchto pohnutých časoch sme potrebovali rýchlo a hlavne nenápadne ukľudniť Oktávo. Po správnom prevedení zaklínadla sa nám to nakoniec podarilo. Vtedy nám bolo oznámené, že sa máme pripraviť na boj. Každý si začal vyrábať zbrane vhodné pre jeho povolanie. Mágovia kúzelné krúžky, iní zasa meče, štíty… Takto vyzbrojení sme sa rozdelili na dve skupiny – za mágiu a proti mágií. Obe skupiny sa vybrali na bojové pole ďaleko za mestom, kde sa odohrala posledná rozhodujúca bitka. Po tvrdom boji zvíťazili tí, čo bojovali za mágiu.
Návrat do skautiaku znamenal vyhodnotenie. Boli ocenení najlepší športovci, účastníci Risku ale aj tí, čo organizátorom pomáhali. No a samozrejme, dozvedeli sme sa aj meno celkového víťaza 13.teho ročníka Bielej stuhy. Bolo to tesné, všetci sa snažili, ale nakoniec vyhral Rád striebornej hviezdy (Mrakoplaš bol určite rád). Nakoniec treba poďakovať aj organizátorom, ktorí aj tento rok pre nás Bielu Stuhu obetavo pripravili a ešte zohnali aj sponzorský dar od Exisportu a Kofoly.
Posledný deň Bielej Stuhy sme sa už len zbalili, rozlúčili a s hlavami plnými zážitkov a nových kamarátstiev sme sa rozišli domov (už našťastie nebola kalamita). Bola to naozaj super akcia a ak ste na nej neboli, môžete ľutovať.
Veronika Mrňová, 80. zbor Ginko Piešťany
