Po troch mesiacoch sme sa, konečne, stretli zas. Aj keď všade bola veľa snehu, mala som pocit, že je leto. No Zvolen nebol cieľovou stanicou. Tak sme nastúpili na autobus a hurááá, smer Zaježová.
„EKO-raj!
Ak by som Zaježovú mala opísať jedným slovom, tak by to bolo „ekoraj“. Tu zistíte, že všetky tie veci čo o ekológií viete a ešte viac sú skutočne realizovateľné – hlinené omietky, slnečné kolektory…. Dokonca aj strava tu bola vegetariánska. Odporúčam každému to vidieť a skúsiť. OTAN tu teda nemohol byť iný, než výnimočný.
Cigánsky bašável
Hneď ako sme vystúpili uprostred ničoho z autobusu, prepadli nás akýsi cigáni s veľkým „magičom“. Najskôr sa podaktorí poriadne zľakli, ale strach bol zažehnaný, keď nás začali volať do tanca. A tak sme sa za sprievodu „bubamary“ nechali priviesť až ku chate. Noviny nesmeli chýbať ani teraz. Bulvárne plátky však vystriedal časopis OTANBENE. Po úvodných slovách vajdu prišli skutoční odborníci na cigánsky jazz a to hudobná skupina Maringotka. Tí nás svojou hudbou tešili počas večera. Tento deň sme ukončili v snehu, kde sme sa zvítali s miestom a bezhlavo skákali ako v lete.
naOzaj (alebo na Zaježke O zaježke)
Ráno na všetkých čakal krásny zelený budíček. Len čo sme otvorili oči, zbadali sme pekne poskladané zelené OTAN- tričká, ktoré tam v noci nechal Mikuláš. Niektorí už v nich prišli aj na raňajky. Hneď potom sa začala hra, kde sme v štyroch skupinách plnili rôzne úlohy a tým získavali body. To bola šanca spoznať okolie, ale i obyvateľov tohto kraja, či posánkovať sa a postaviť snehuliaka. Jednou z úloh bolo aj zostavenie škatuľky, ktorá by nám pomohla prežiť koniec sveta. Škoda, že sme nezohnali akvárium s planktónom na výrobu kyslíka. Museli sme sa uspokojiť z tým čo sme mali.
50 centov
Čo by ste spravili, keby vám niekto dal 10 eur a mali by ste ich využiť na osobný rozvoj či pomoc druhým? Ešte pred začiatkom aktivity sme vyzbierali od každého 50 centov. Všetci si premysleli čo by s 10 eurami urobili. Nápady boli rôzne, no dôležité bolo dohodnúť sa, ktorý z 20 nápadov si tie peniaze skutočne zaslúži. Avšak museli sa zhodnúť všetci. Po dlhej diskusii sme sa nakoniec dohodli, čo sa veľmi často nestáva. Za peniaze sme kúpili orechy od miestnej babky, ktorá sa živila ich predajom a pred Vianocami jej to pomohlo.
Ako sme si hlavy lámali
Scrabble som hrala už nejeden raz, ale teraz sme písmená získavali trochu iným spôsobom. Opäť hrali 4 tímy proti sebe a vrecúška s písmenami sme najprv museli nájsť, samozrejme s náhodne vybraným hendikepom. Slová sa však vymýšľali jedna radosť. Hoci v každom dobrom slovníku, by nemalo chýbať slovo „vŕbiť“. Tiež nás potrápili aj hlavolamy, ktoré nám prišiel predstaviť pán, čo sa ich výrobou živí, neboli slovné, no napriek tomu sme sa narozmýšľali do sýtosti.
Epidémia
Počas dňa sa na telách účastníkov postupne objavovali modré bodky. Bolo nám jasné, že sa tu začína šíriť nejaká epidémia. Lekári preto rýchlo zasiahli a nakazených pacientov uzavreli do karantény. Aj na pohľad zdraví jedinci, čo sa zdržiavali z nakazenými museli byť izolovaný. Úlohou oboch skupín bolo nájsť liek vďaka vyriešeniu zložitých úloh. Niektorí, bohužiaľ, chorobe podľahli a dostali sa do očistca alebo do neba.
O(d/b)chod
Posledný deň sa niesol v znamení obchodu. Na burze sa stretli ČAD, Čína a Švajčiarsko. Každá z krajín mala iné technológie, a rôzny počet papiera. Ak chceli zarobiť čo najviac, museli s najväčšou presnosťou vyrábať geometrické tvary, ktoré sa na burze skupovali. Na veľké prekvapenie to vyhrala Čadská republika, ktorá nemala na začiatku žiadne technológie a vďaka obchodnému duchu a veľkej surovinovej základni, dokázala s prehľadom poraziť ostatné štáty.
Keďže výnimočne OTAN nezačínal putovaním, vynahradili sme si to na záver, aspoň trochu. Autobus sme našťastie stihli a hneď ako sme sa rozlúčili mi už všetci chýbali. O to viac sa teraz teším na POTAN, ktorý sa pripravuje už na február.
Táto aktivita sa uskutočnila vďaka podpore z Fondu Hodina deťom, ktorý zriadila a spravuje Nadácia pre deti Slovenska.
Viac o zážitkových kurzoch OTAN nájdete na: www.otan.webnode.sk.
Foto: Matej Fekiač – Feky
